Pitako Sokome Irisayó Mu Nakayáŋoní
Iŋondutu Unipareko Ŋuno Uró
Mande Kembé
Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pita,” yaró. (2 Pita 1:1 weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni qambu qundo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko uni meyowombo asáŋowí uni ŋuro owí rero sokome ŋa nakayáŋaró. Qeno, 1 Pita sokomeko ŋuno Grik mande kekere qu yote, uni nakayáŋaró ŋuko Grik mande nakayáŋowero murí iŋomukaró. Quko 2 Pita sokome ŋanoko Grik mande ŋuko kekere qu kini, asa uni nakayáŋaró ŋuko Grik mande nakayáŋowero murí ŋu meté kama iŋaró. Ŋunde ŋuroko Pitako irisa-irisa kama nakayáŋaró, ŋunde yeyoteŋgo.
Hamó, iŋo-iŋo uni kumimbo ŋunde yeyoteŋgo, quko ŋandiro tunoqaró, peka: asa koretero Pitako mandí maŋgoto yiní samaka-samaka kato (Sailas peka - 1 Pita 5:12 weyo qembe) 1 Pita nakayáŋaró. Samaka-samaka ŋunde qundo Grik mande nakayáŋowero iŋomukaŋgurí. Asa imemoŋgo Pita eneŋombo 2 Pita nakayáŋaró.
Do naruko enendo nakayáŋaró nore hamó kama iŋoyoteto. Quko ŋande yeteto, ko Pitako kumima naru 64AD ŋunoko 1 Pita sokome ŋu riní tunoqaró. 2 Pita sokome ŋako imemoŋgo ta nakayáŋaró, quko Pita 65AD ŋuno khumaró. Asa ko enendo 65AD koretero sokome ŋa nakayáŋaró. (Asa “64AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 64 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.)
2 Pita 3:1 ŋuno ŋande yete, ko sokome ŋako sokome irisayó mu nakayáŋaró. Ko 1 Pita ŋuko sokome korete qu. Asa ko unipare sokome korete qu weyaŋgurí ŋundo irisayó mu ŋuya weyaŋgurí. Ŋuko Esia mira parámimo ŋuno uró. Koretero Polko unipare ŋu miti mande yesoworo yimitoyaró. Asa ko itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, naru kano Rom koro wiri yerete uni parámi ka iŋondutu unipare o piyimi te yunaŋgurí quno ŋuno, Rom yendémo ŋuno Pol uri khumaró. Khumoní Pita ŋuya Rom ŋuno yora. Ko ene ŋuya wambaka khumoweya. (2 Pita 1:14 weyo qembe.) Ŋunde ŋuroko unipare newondeye rukiso yerewero quro sokome ŋa nakayáŋaró.
1
No Saimon-Pita, noko Yesu Kristo* “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. koro sunará simó ko eneŋo asáŋowí uni. “asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró. Yesu Kristo ŋuko Anutunani, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani. Enendo otete roneneŋowí howero ye yoriní iŋondutu meté horé qu taŋgurí. Ye iŋondutu taŋgurí ŋuko nore iŋondutu tatowó ŋunde qembe. Nondo mande ŋa nakayáŋoro rewe yeno uyareweya. Ye meté Anutu koya Yesu, Uni Paráminanimboya ŋuro iŋomukowaŋgo. Iŋoyiqo, meté eneŋo samaka-samaka tuwó ŋuya newonde ime yeno parámi tunoqiní.
Anutuko ye neko yereró ŋu rika hamó tiní
Anutuko eneŋo sine parámimboya “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu. murí meté ŋuwore nore neko yereró. Neko yiriní nore Anutu koro murí iŋomukoro eneŋo wimbí rero iŋo-iŋoyó howero khe u-unani howeyoteto. Ŋu murí ŋuwore ŋande iŋoyoteto, ko imemoŋgo o meté horé se nunoweya, dokoro ŋuro mande ka kusiyaró. O meté horé ŋu iŋo soporo eneŋo kiraró qembe tunoqero noko koro o pusú piyimi ŋu takawato. O pusú piyimi soso ŋu unindoro newonde piyimimbo riní tunoqeyote.
Ŋunde ŋuro naŋge wimbu titiyoro iŋondutu taŋgurí ŋu sowe teya otete meté mu naŋge teyuri qembe. Oteteye meté ŋu sowe teya iŋo-iŋo meté mu reyuri qembe. Iŋo-iŋoye ŋu sowe teya koweye saŋaní kondé sopoyuri qembe. Koweye saŋaní sopowero otete ŋu sowe teya quhurí korowoyuri qembe. Quhurí korowowero otete ŋu sowe teya Anutu koro murí howeyuri qembe. Eneŋo murí howewero otete ŋu sowe teya uni topoye o meté te yunoyuri qembe. O meté te yunowero otete ŋu sowe teya newonde meté yunoyuri qembe. Ŋunde ti qembe, dokoro otete ŋu soso parámi tewaŋgo tiníqo, Uni Paráminani Yesu Kristo§ “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. ŋuro iŋomukowaŋgo. Ko iŋo-iŋo ŋuko kina kama yotoro eŋgé qambu teweya. Quko uni kato otete soso ŋu kama teyote ŋuko toŋí pokawí ŋunde qembe, toŋetewero mepémo kini. Eneko Anutuko quhuríŋo se rotoní sara taró ŋuro kape teyote.
10 Ŋunde ŋuroko, uni topo, wimbu titiyoya Anutuko yeŋo o taró ŋuro kondé iŋika hamó tiní. O taró ŋuko ŋandiro, eneŋo howewero ŋuro ye neko yereró, ko eneŋo unipareyó tunoqewero rokó yereró. Asa ŋuro kondé iŋika hamó tiníqo, naru kanata kano ye kama umbu raŋowaŋgo. 11 Ko ŋundiro naŋge imemoŋgo hoŋgo mako koso yunoní yendé kano oro niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo. Yendémo ŋuno Uni Paráminani Yesu Kristo, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋundo unipareyó suki-suki wiri yereyoweya.
Yesu koro sine parámiyó yaró
12 Ye o ŋuro iŋomukoteŋgo, ko mande hamó iŋaŋgurí qu saŋano kondé kaŋeyoteŋgo. Quko naru rokóŋo o soso ŋuro yimitoro iŋo-iŋoye okokowowano. 13 No kowenemboro yamaru ŋano yotoroqo meté mande yero iŋo-iŋoye okokowowano. 14 Uni Paráminani Yesu Kristoko** “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. ŋande nimiraró, no khumowano narune mu tukuni tete. 15 Asa ko itaka kho kondé tero mande soso rondaqe yunoyate no khumowano quno ye kama kape tewaŋgo.
16 Hamó, komo norendo Uni Paráminani Yesu Kristo maheweya ŋuro yimiratowó. Ko eneŋo wimbu parámi ŋuro yimiratowó. Quko sowo mande kina-kina qu kama howero ŋunde yimiratowó. Kini, toŋenanimbo eneŋo sine parámi†† “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu. qenero yesowatowó. 17 Dokoro Anutu Awa Meté Horé ŋundo Yesu koro owí hokoro sine parámi ŋu re inaró. Inoro ŋande yaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Nondo ŋuro metéŋoyoteno.” ‡‡ Matyu 17:5; Mak 9:7; Luk 9:35 18 Norendo eneya mira purí surumímo ŋuno yotoro maŋgó sambo koŋgo umburó ŋu iŋatowó.
Ye-ye uni hamó qundo mandeye yaŋgurí ŋuro yaró
19 Ŋundiro naŋge norendo mande ye-ye unindo§§ “ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. yaŋgurí ŋu itaka kondé iŋo towoyoteto. Mande ŋuko suru qembe huririko hiyóqiní yate-yate ita saraŋoní tutu kumuní ariní newondenani hiyóqeweya. Asa ko ye ŋuya meté mande ŋu kondé iŋo towoyi qembe. 20-21 Dokoro ye-ye mande ka unindoro iŋo-iŋoyewore kama tunoqaró. Kini, Yuqa Surumímbo iŋo-iŋoye riní hiyóqiní Anutu koro mandí ŋu naŋge yaŋgurí.

*1:1: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

1:1: asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.

1:3: “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.

§1:8: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

**1:14: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

††1:16: “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.

‡‡1:17: Matyu 17:5; Mak 9:7; Luk 9:35

§§1:19: ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.