Miti Mande Makiko
Nakayáŋaró Mu
Mande Kembé
Sokome ŋako Yesuko Mesaiya tero maheró koro sowo mande ka. Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. Komo Anutu koro huru-huru koro tapá unindo soso ŋande yaŋgurí, ko uni ka, owí Jon Mak, ŋundo nakayáŋaró. Tapá uni komo qu kato sokome kano ŋande nakayáŋaró, “Makiko Pita koro maŋgó rero mande soso yesowaró ŋu okeyá ta nakayáŋaró.” Ŋundiro naŋge nore sokome ŋaro yeteto, Miti Mande Mak Nakayáŋaró Mu, dokoro Mesaiya maheró koro piŋa mande ŋuko miti mande ŋundiro. Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande yeyoteŋgo, 50AD koya 60AD keweroko ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “50AD” murí muko ŋandiro, Yesu pisiyaró, yate kumima naru 50 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.)
Uni qambu qundo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Makiko sokome ŋa Rom yendémo ŋuno nakayáŋaró. Huru-huru koro tapá uni komo qundo Pita Rom ŋuno uri khumaró ŋunde yaŋgurí. Asa ko Rom ŋuno Pita Yesu koro sowo mande soso yiní Mak iŋoro nakayáŋaró. Enendo uni wini meyowo koro nakayáŋoro Juda muríye wisiyo yunaró. Ŋuya Juda koro mandeye kumi nakayáŋoro ŋu mande ŋuro murí wisiyaró.
Ŋu naruko ŋuno Israel mirako ŋuno Juda unipareto eneŋo miraye kama sopoyaŋgurí. Hamó, eneŋo uni kembéyembo sopo yereŋgurí, quko wiri yerete uni meyowombo uni kembé ŋu wiri yereyara. Wiri yerete uni parámi ŋuko Rom uni ka, ko eneŋo kuma unindo unipare soso mirane-mirane kondé yondowoyaŋgurí.
Asa nimímbo Yesu pisiyoní parámi tero hurí tero kho tero Anutuko unipareyó wiri yereweya naruyó ŋuro yesowoyaró. Yate-yate Juda koro uni kembé-kembémbo Yesu koro mandí ŋuro piyimiŋoro saŋgirí tero rero Rom koro sopo-sopo unindoro kandímo raŋgurí. Ŋunde ri Yesu uroní khumaró. Khumoní Anutuko riní pitu ko otoqaró. Ko enendo itaka samboko yote.
1
Jonko Yesu koro roŋgaruwaró
(Matyu 3:1-12; Luk 3:1-9,15-17; Jon 1:19-28)
Yesu Kristo,* “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni psarámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. Anutu koro Naŋuní, ŋuro miti mande ŋuko ŋandiro.
Komo suki, Aisaia, ye-ye uni ŋundo, “ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. mande ka ŋande nakayáŋaró,
 
“Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe
koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.
Enendo mira wimbímo “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo. neko yerero ŋande yimiroweya,
‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya,
eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’ ”
Asa ŋundiro Jon, sono re-re uni ŋundo, mira wimbímo§ “mira wimbí” ŋuko Judia mirako Yerusalem andusina ŋuno yora. mahero unipare sono re yunoro** Grik mandewore “sono rewero murí” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya. mande ka yesowo yimitoyara. Mande ŋuko ŋandiro, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya sono rika Anutuko quhuríye soso se rotoweya.” Unipare qambu Judia mira koŋgo qu ko Yerusalem yendé moŋgo qu ŋuno uyaro quhuríye tunomo yi Jotan Sono quroko sono re yunaró. Jonko tuwi kamel huímbo toworo kowí punuwaró. Ko makao kowímbo utóŋo toworo weheŋo newondí kusiyaró.†† Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko koretero ye-ye uni komo qu ka, owí Elaija, pitu ko mahero kho ka tiníkata Kristo ŋuko maheweya (Malakai 4:5 weyo qembe). Asa Jonko kowe punu-punuyó Elaija qembe punuwoyaró (2 Wiri yerete Uni 1:8 weyo qembe). Muŋa katu koya siso mindiyómboya neyara.
Unipare mira wimbímo uyari ŋande yesowo yimitoyara, “Imemoŋgo uni ka wimbímboko nene wimbune takate qundo nohowe maheweya. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owé moré kini.‡‡ Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró. Nondo kina sono re yunoteno. Quko enendo Yuqa Surumí sono qembe re yunoweya.”
Jonko Yesu sono re inaró
(Matyu 3:13-17; Luk 3:21-22)
Ŋu naruko ŋuno Yesu Galili mira koro yendé ka, owí Nasaret, rotoro uyariní Jotan Sonono Jonko sono re inaró.§§ Grik mandewore “sono rewero murí” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya. 10 Re inoní sono noŋgo arero koreko toŋetiní sambo kosaŋiní Yuqako*** “Yuqa” ŋuko Yuqa Surumí naŋge, Anutu koro Yuqa. nú tero saŋanímo umburó. 11 Umbuní maŋgo ka sambo koŋgo ŋande yaró, “Keko neneŋo naŋone, keŋo surumí iŋoyoteno. Keŋo meté kereyoteno.”
12 Ŋunde yiníqo, Yuqa ŋundo Yesu re mira wimbímo††† “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo. asáŋaró. 13 Asáŋoní naru 40 ŋunde rotoro mira ŋuno yoní Monimbuko towoŋoyaró. Mira wimbímo ŋuno Yesu númbowe koro mirako yoní sambo simómbo‡‡‡ “sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. samakaŋoyaŋgurí.
Yesuko iŋo-iŋo rewero uni neko yereró
(Matyu 4:12-22; Luk 4:14–5:11)
14 Tukú uni kumimbo Jon§§§ “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge (Mak 6:14-29 weyo qembe). rero kusi-kusi yano raŋgurí. Imemoŋgo Yesuko Galili mirako ŋuno uyaro Anutu koro miti mande yesowaró. 15 Yesoworo ŋande yimitoyaró, “Itaka naŋge Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó* “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. ŋu tunoqewero tete. Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya miti mande ŋa iŋoya iŋondutu ti qembe,” yaró.
16 Asa Yesuko Galili Sono Towo “Galili Sono Towo” ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9. tapéwore uyareyate yerepasa ka khoyari tero sono qare siyoyori yiyaró. Yerepasa ŋu, owéyari Saimon, Andru, ŋundo tirí-tirí “tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko kutá, ko o quhurí kumi tapéwore kusiyaŋgurí. Uni kato kaŋe raŋoní sonono uro sono qare kusi yiriní wosoro siyaŋgurí. ka re sono towoko raŋoro wosoyariyó. 17 Asa yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri. Nondo kho ka yunowe unipare Anutusina yowosowari,” yaró. 18 Yiní waka ta tirí-tiríyari ŋu rotoro howariyó.
19 Soŋga ta uyaro Sepeti simó naŋuní irisa yiyaró. Yerepasa ŋu, owéyari Jems, koneyó Jon, ŋundo waŋgo tomó ta quno ŋuno tirí-tirí se roŋgaruwoyariyó. 20 Yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri,” yiní awayari, kho uniyari waŋgo tomó ta ŋuno yorotoro howariyó.
Yesuko yuqa piyimi ka uni quroko yora qu howaró
(Luk 4:31-37)
21 Asa Kaperneam yendémo§ “Kaperneam yendé” ŋuko Galili Sono Towo tapémo yora. uyareŋgurí. Sapat naruko ŋuno Yesuko huru-huru yano** “huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. oro Anutu koro mandí rondaqe unipare yunaró. 22 Ŋunde yunoní unipare iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Dokoro mande yaró ŋuko wimbí moré, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoro†† Ŋu naruko ŋuno “hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo eneŋo iŋo-iŋoye moŋgo kama yaŋgurí. Kini, rondaqe-rondaqe unindo meyowomboro iŋo-iŋoyewore yaŋgurí. Quko Yesu koro mandí wimbí moré. Enendo Anutu koro iŋo-iŋoyó iŋoro yaró. mandeye ŋunde qembe kini.
23 Ŋu naruko ŋuno uni ka huru-huru yano areró muko yuqa pusú‡‡ “yuqa pusú” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. ka quroko yaró. 24 Asa ŋundo kiwero ŋande yaró, “Aine, Yesu Nasaret noŋgo, do nereweya? Kepe nore rowore nerewero mahetepe? No iŋo kunoteno, keko Anutu koro uni meté horé ŋu.”
25 Yiní Yesuko ŋande qene yaró, “Ke maŋgoke kusiyoya uni ŋu roto toŋe!” 26 Ŋunde yiní yuqa pusú ŋundo uni ŋu riní khí kandí yukuwoní ki parámi tero uni ŋu roto toŋeró. 27 Ŋunde tiní unipare soso ŋu newondeye yukuwoní niŋgu-niŋgu tero epe mito-mito taŋgurí, “Ŋa do ka? Mande keta ka wimbí moré yete! Ko enendo yuqa pusú yimironíqo, maŋgó howero waka ta roto toŋete!” 28 Ŋunde yiqo, imemoŋgo unipare soso Galili mirako ŋuno waka ta Yesuko o taró ŋuro piŋa mande iŋaŋgurí.
Yesuko Saimon koro koŋgí riní meté taró
(Matyu 8:14-15; Luk 4:38-39)
29 Asa Yesuko huru-huru ya§§ “huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. noŋgo uro Saimon, Andru koro yayarimo oró. Oro Jems, Jon, Saimon, Andru ŋu soso ŋuya oŋgurí. 30 Ŋuno Saimon koro koŋgí kowí tiwi riní se khumo tero eteyaró. Asa yano arero pare ŋuro miraŋgurí. 31 Miroyi oro kandí toworo samakaŋoní otoqaró. Otoqoní kowí tiwi kini tiní pare ŋundo o qoyemboro roŋgaruwaró.
32 Kosa pusuŋiní suwo tiníqo, uni se khumo piyimiye moré mu soso ŋuya uni yuqa piyimi quroyemo yaŋgurí mu,*** “yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. ŋu ŋuya yore Yesuko maheŋgurí. 33 Ŋunde ti yendé unipare soso makono kaŋaŋgurí. 34 Kaŋi Yesuko unipare qambu se khumo piyimi kate-kate taŋgurí ŋu roŋgaru yiriní meté taŋgurí. Ko yuqa piyimi wata unipare quroko qu yohowiní toŋeŋgurí. Yuqa piyimi ŋundo Yesu qene iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko mande yewero ŋuro soré yereró.
Yesuko yendé kano uyareyara
(Luk 4:42-44)
35 Asa ita saraŋowero tiníqo, Yesuko otoqo toŋero mira uni kinimo hariri teyaró. 36 Ŋunde tiní Saimon koya topé-topémboya seqayate 37 qenero ŋande miraŋgurí, “Uni soso seqa kereteŋgo,” yaŋgurí.
38 Yiqo, ŋande yaró, “Nondo unipare qambu mande yesowo yimirowero ŋuro iŋoyoteno. Ŋunde ŋuroko yendé meyowo kutaqe quno ŋuno uyato.” 39 Asa ko Galili mira soso ŋuno yendéne-yendéne huru-huru yayemo††† “huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. oro mande yesoworo yuqa piyimi unipare quroko qu‡‡‡ “yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. yohowaró.
Yesuko kowí piyimi khumo uni ka riní meté taró
(Matyu 8:1-4; Luk 5:12-16)
40 Naru kano kowí piyimi khumo§§§ “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini. uni kato mahero Yesu nekoro potoruku te inoro ŋande kirayaró, “Keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano,” yaró.
41 Ŋunde yiní Yesuko sikí te inoro kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.” 42 Yiní waka ta se khumo ŋuno qu roto toŋiní sara taró.
43 Ŋunde tiní Yesuko asáŋoro mande kondé yaró, 44 “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe. Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.” * Hutuŋo mandeko ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní o qa-qa te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-7 weyo qembe.) 45 Yiníqo, uni ŋu toŋero mondó ta kama yora. Kini, sowo mande ŋu yendé soso ŋuno yesowoyaró. Ŋunde ŋuroko ŋu naruko ŋu noŋgo Yesuko yendémo tunomo uyarewero mepémo kini, mira uni kinimo naŋge yoraró. Asa unipareto Yesu koro murí iŋowero quro ŋuno maheŋgurí.

*1:1: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni psarámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

1:2: ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.

1:3: “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.

§1:4: “mira wimbí” ŋuko Judia mirako Yerusalem andusina ŋuno yora.

**1:4: Grik mandewore “sono rewero murí” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya.

††1:6: Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko koretero ye-ye uni komo qu ka, owí Elaija, pitu ko mahero kho ka tiníkata Kristo ŋuko maheweya (Malakai 4:5 weyo qembe). Asa Jonko kowe punu-punuyó Elaija qembe punuwoyaró (2 Wiri yerete Uni 1:8 weyo qembe).

‡‡1:7: Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró.

§§1:9: Grik mandewore “sono rewero murí” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya.

***1:10: “Yuqa” ŋuko Yuqa Surumí naŋge, Anutu koro Yuqa.

†††1:12: “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.

‡‡‡1:13: sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.

§§§1:14: “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge (Mak 6:14-29 weyo qembe).

*1:15: Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.

1:16: “Galili Sono Towo” ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9.

1:16: “tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko kutá, ko o quhurí kumi tapéwore kusiyaŋgurí. Uni kato kaŋe raŋoní sonono uro sono qare kusi yiriní wosoro siyaŋgurí.

§1:21: “Kaperneam yendé” ŋuko Galili Sono Towo tapémo yora.

**1:21: huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.

††1:22: Ŋu naruko ŋuno “hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo eneŋo iŋo-iŋoye moŋgo kama yaŋgurí. Kini, rondaqe-rondaqe unindo meyowomboro iŋo-iŋoyewore yaŋgurí. Quko Yesu koro mandí wimbí moré. Enendo Anutu koro iŋo-iŋoyó iŋoro yaró.

‡‡1:23: yuqa pusú” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.

§§1:29: huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.

***1:32: yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.

†††1:39: huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.

‡‡‡1:39: yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.

§§§1:40: “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini.

*1:44: Hutuŋo mandeko ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní o qa-qa te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-7 weyo qembe.)