10
Aporomo hinamo fimarerane Yasumo somesane oyapo.
Matiu 19:1-12; Ruki 16:18
Yasu ipi Kariri hauaka ane metakarikia pukua, he Yotane yaoraka taku ra, Yutía hauaka á reapo. Reakipoko aporo hinamo yakai Yasu rea perakano asekea, Yasumo iaki some kasapo. Sere suamo epo some akara ayiáka, i perakano asekea, epo ipi ayiáka some kasapo. Yasu reakipoko Ferese aporo peraka, Yasu kau aseakosakipoko epo hasaka somerakarihoamo, ipu eaki someraka, “Aporomo ipi hinamo fimareane siahoasireare? Fimareane somemaneane mamosohoasireare?”
Airakano Yasumo ipi someraka, “Mosesemo somemanemo yakapa someaka motosare?” Airakano ipu aporo hakása metamo someraka, “Fana Mosesemo someraka, ‘Hinamo arumasa fimareako hinamoaki sawi poparaka kakanie,’ aisapo.” Airakano Yasumo someraka, “Repo Kotimo someane koaretaesasamo Mosesemo aporoaki someraka, ‘Hinamo fimareane siahoasireapo,’ aísapo.
Asiāne wate fana kepomaresa maiya amo, Kotimo aporo soko, hinamo soko, tetákara rakisiapo. Rakiraka Kotimo someraka, ‘Aporomo ipi kaīyia ipi wafaya metakarikia, hinamo arumaraka ipi hinamoyaki hakāsa paoraka, tati kau hakásaraka risikinapo.’ Tati kau hakásaraka risirasamo tetáraka risikinafapo. Hakásapo. Asiamo Kotimo hinamo aporo tati masarimasane, aporo metamo maparakuhoane siahoasifareapo.” Aíyaka Yasumo Ferese aporoaki somesapo.
10 Someaka faraka Yasu apea pukua reakipoko, aporo hakāsa puramo Yasuaki someraka, “Someane kepoane yakapare?” 11 Airakano Yasumo iaki someraka, “Aporomo hinamo arumasane ipi apiamo hisiraka, e fimarekea hinamo meta arumarakano, aporoamo hinamo metane haki arumarakanapo. 12 Arirakano hinamo aporo pusuane ipi aporo hisiraka metakarikia, aporo meta purakano, hinamoamo aporo metane haki purakanapo,” aíyaka Yasumo somesapo.
Aporo hinamomo Yasu rea hokosa karikia pesane oyapo.
Matiu 19:13-15; Ruki 18:15-17
13 Yasu reakipoko hokosa karikia pesapo. Karikia pesane Yasumo hokonomo sakairaka makotehoasimo karikia pesapo. Karikia pesa aporo hinamoaki Yasumo ipi aporo hakāsa puramo himu mahisiraka iaki someraka, “Hokosa karikia peakopo.” 14 Airakano Yasumo kairaka mahisiraka someraka, “Ano rea hokosa peane siahoasireapo. Perakano matasohokopo. Aporo hinamo e ipiane makáranafaraka, hokosa mano ayiáka risiane, Kotimo unihaeaka asekea rekenapo. 15 Hokosa manomo ipi wafaya kaīyiamo eane koteaka asekea rekeasimo, himu hakásaraka hemakapura ayiáka, aporo hinamomo Kotiaki himu hakásaraka hemakapurakano, Kotimo iane asekea rekenapo.” 16 Aíyaka someaka marekea hokosane Yasumo fatuaka maka, i kaua ipi hokonomo sakairaka i koteaka risikiasimo, koteaka risirane iaki kasapo.
“Makata kemo káraraka rea aporoane Koti unihaeaka rea paoraka waforonapo,” aisane oyapo.
Matiu 19:16-30; Ruki 18:18-30
17 Kimisi pukusa maiya amo, aporo hakása meta foaka pekea Yasu hikumisi nenemea kakuna porokoa kake someraka, “Tisa kotesao, ano Kotiyaki yaiya rekeakosakipoko nōmo makata yakapa rakiakosare?” 18 Airakano Yasumo someraka, “Nómo anoaki marirakano, ‘Tisa kotesao,’ airakanare? Kepoane hemakapunie. Koti ipi hákasa kotesapo. Aporo meta kotesa rekenafapo. 19 Kotimo somemaneane nómo hemaka apure. Somemane ane oyapo. ‘Aporo kukusimo rukupo. Hinamo hakimakopo. Makata meta hakimakopo. Aporo metaki kotafe topakamahokopo. Makata ropo sapeane hakimakopo. Ní ata soko, ní ama soko, koteaka hemakapukua makotehoanie.’ Aíyaka somemane motosane nómo kaisiapo.” (Kisim Bek 20:12-16)
20 Airakano aporoamo someraka, “Tisao, ano hokosa rea maiya amo, somemane ane kakimaka yaiya reapo.” 21 Airakano Yasumo e aseraka, eaki himu tumurumo hemakapuraka someraka, “Nómo makata hakása meta siasafapo. Nómo makata kemo su ropohoko pusie. Pukua makata kemoane roporaka marekea, mone mosane aporo makata forokoa risiaki kakanie. Kaka farakano amo, nómo makata mahimunane hepene yapura tokenapo. Ní makata kemo kaka faraka, ano patera aseako peanie.”
22 Airakano aporoamo kaikia ipi makata kemo kárasasamo, aporo metakiraki kakako hisiraka, ipi hikumisi yuyukuraka Yasu metakarikia pusuapo. 23 Purakano asekea, Yasu rekeako pariraka, ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Makata kemo káraraka rea aporoane, Koti unihaeaka rea paohokosane, namo kakaro waforonapo.”
24 Airakano aporo hakāsa puramo kaikia fofaraka risikino asekea Yasumo efera hunia someraka, “Hameo, Kotimo ré unihaeaka asekea rekeasimo paohokosane namo kakaro waforonapo. 25 Pasu irina nitoro kakarua saro kamo kárasasamo kokoro puane tapenapo. Aina ayiáka makata kemo kára mora aporoane Koti unihaeaka rea paohokosane namo kakaro waforonapo.” 26 Airakano ipu kára fofaraka mahimeteraka eaki someraka, “Aporo makata kemo kárasane Kotimo unihaeaka asekea rekeasimo aohokosane namo kakaro waforonapo, airakae. Asiamo Kotimo aporoane mafasiasimo aporo epa paohokosare?” 27 Airakano Yasumo i asekea someraka, “Aporoane Kotimo unihaeaka asekea rekeasimo aporomo ipi yiamo mafasirafapo. Makata su rakiakosane Kotimo ipi hákasa hemakapukua rekenapo. Asiamo aporo hinamoane Kotimo mafasiakosane Koti ipi hákasa siasapo.”
28 Airakano Pitamo someraka, “Isiapo menane su metakarikia né patera aseako pesapo.” 29 Airakano Yasumo someraka, “Nōmo kakaro somerakaripo. Aporo hinamo suamo hakása hakásaraka anoaki hemakapuraka, nōmo rakirane rakiakosakipoko, nōmo some kotesane some kakakosakipoko, ipi ape metakarikia, ipi mae metakarikia, papā metakarikia, apu metakarikia, ama metakarikia, ata metakarikia, hokosa metakarikia, hauaka metakarikia, ayiáka makata su metakarikia rea aporoamo 30 hauaka wo makata kára mokoakosapo. Mokoakosane oyapo. Ape soko, hauaka soko mokoakosapo. Aporo hinamo metakirane nómo ní mae, ní papā, ní apu, ní ama, ní hokosa ayiáka risikiakosapo. Arirakano aporo metakiramo ne mokoatikihoko ayiane, keseke né Kotiyaki yaiya rekeakosapo.
31 Asiamo yumo aporo yakai fanaraka risiane kesekehokosapo. Aporo yakai yumo kesekea risiane fanahokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo.
Yape isiamo Yasumo someraka, “Aporomo ano kukusimo rukusapo,” aíyaka somesane oyapo.
Matiu 20:17-19; Ruki 18:31-34
32 Yasu Yarusarame sitia fana hisiakipoko, ipi aporo hakāsa pura kesekea hinaka, himumo kára hemakapupe hisiapo. Arirakano aporo hinamo metakira kesekea kekemarape hinaka, “Yarusarame sitia pauna maiya amo, yakapa ayiakanarakapo,” aíyaka kára hemakapukua hisiapo. Hisia maiya amo aporo keno suane Yasumo karikia, wakasema hikia keseke Yasu ipiaki makata ayiakakosane iaki somesapo.
33 Yasumo someraka, “Isu Yarusarame sitia hinakanapo. Yarusarame sitia aporo metakiramo Aporomanomo Táke anoane parakehokosapo. Parakerakano pirisiti aporo káramo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko, ano kukusimo ira paremaresie aihokosapo. Aíyaka ano kukusimo Yu aporohoanafonosamo ano ira paremareakosakipoko karikia pukusapo. 34 Karikia purakano, Yu aporohoanafonosamo ano mokoatikiraka mahokoparihokosapo. Mahokopariraka anoaki torofaeraka, ano kaua rukua, ano rusua kukusapo. Rusua kurakano sere isiamo Kotimo ano maturikia taehokosapo,” aíyaka Yasumo iaki somesapo.
Sepetemo maeya tetá Yasumo hokono tumuru takua soko, hokono kasakai takua soko kakasimo somesane oyapo.
Matiu 20:20-28
35 Sepetemo hokosa Yamesepe Yone tetā Yasu rea peraka Yasuaki someraka, “Tisao, etapo hemakapusuane nómo ayiakasimoripo.” 36 Airakano Yasumo tetāki someraka, “Nōmo tetopoko makata yakapa ayiakasimore?” 37 Airakano tetapō someraka, “Né unihaeaka faesa area maiya amo, eto meta né hokono tumuru takua kayae, arirakano eto meta né hokono kasakai takua kayae aihoasimoripo.” 38 Airakano Yasumo someraka, “Tetápo somerakane kepoane tetápo hemakapurakarifapo. Nōmo kapo he nená* Yasumo kapo soko hea tapukumarerane soko takumeaka somesane ipi mokoatikiraka rusua kukusane somesapo. “Ano mokoatikirakano kukusa ayiáka teto soko kukusare?” Aíyaka tetāki somesapo. tetápo soko nasireare? Arirakano aporo hea tapukumarera ayiáka anoane umisamo karo tapiakosapo. Ano umisamo karotapira ayiáka teto soko umisamo karotapiane siahoasireare?” Aíyaka Yasu ipiane mokoatikiraka rusua kukusane somesapo.
39 Airakano tetapō someraka, “Ao, eto siahokosapo.” Airakano Yasumo tetāki someraka, “Nōmo kapo he nená hakása yia tetápo kakaro nakosapo. Ano hea tapukumarerakano, teto soko hea tapukumuriakosapo. 40 Arirakano ano hokono tumuru takua kakakosane soko, hokono kasakai takua kakakosane soko, nōmo kayae aihokosafapo. Nōmo nī Atamo ipi hemakapusua aeyaka seā maroposane murikimasapo.”
41 Airakano aporo hakāsa pura kaeyako sumo kairaka, Yamesepe Yone tetāki hisisapo. 42 Hisirakano aporo hakāsa pura suaki Yasumo peaesapo. Perakano asekea Yasumo iaki someraka, “Yu aporohoanafonosamo ipu namina aporo unihaemo aporo metakiraki kára masamasanapo. Aporo unihae e ipi káraraka reasasamo aporoaki masamasaraka matewanapo. 43 Aina ayiáka re ayiáka risikiakopo. Repo namina aporo metamo hemakapuraka, ‘Ano aporo káraraka rekeariripo.’ Aíyaka hemakapuraka aporo wakasemamo arakira ayiáka, aporo supoko arareraka rakinie.
44 Aporo metamo hemakapuraka, ‘Ano aporo fanaraka rekeariripo.’ Aíyaka hemakapura aporoamo aporo raipamo arakira ayiáka, aporo supoko rakinie. 45 Aporomanoaki tákehoko ano hauaka wo pesapo. Aporo raipamo arakira ayiáka, aporomo anopoko ayiáka rakisimo, ano pesafapo. Aporomano supoko aporo raipamo arakira ayiáka rakiako ano pesapo. Aporomanomo namina watikisapoko i fanasihokohoamo nōmo farimaka kukuko pesapo,” aíyaka Yasumo somesapo.
Aporo hi mesa Yasumo mafasane oyapo.
Matiu 20:29-34; Ruki 18:35-43
46 Yasu soko ipi aporo hakāsa pura soko pekea, Yariko taoneane marokeraka purakano, ipi aporo hakāsa pura soko, aporo hinamo yakai Yasuyaki hakāsa puraka aseane, aporo hakása meta Tímiasimo maeya ipi yano motosa Pataméase, ipi hi taku tetákara mesa, ikia kara fea mone kakasimo kakeno asesapo. Ayiáka kake Pataméasemo kaiyiáne, 47 Nasare aporo Yasuane perakarakano kaikia, ipi sakepamo wáraka, “Yasuo, Tefetemo aporo irao, anoane kamenakaraka ararerasie.” 48 Airakano aporo hinamo metakiramo eaki paroaka someraka, “Wáhokopo. Me fasie.” Airakano Pataméasemo efera hunia sakepamo wáraka, “Tefetemo aporo irao, anoane kamenakaraka ararerasie.”
49 Airakano Yasumo kairaka e pesane wasuaka rukua asekea reapo. Asekea reke Yasumo someraka, “Aporoane wo peae.” Airakano ipu aporo hi mesaki someraka, “Ne wo peaerakae. Asiamo né karekeakopo. Ne takahisie.” 50 Airakano aporo hi mesamo ipi pasu horomaka foakayia takahikia, Yasu rea pesapo. 51 Perakano Yasumo eaki someraka, “Nómo sesehoasimo nōmo mayiakasimore?” Airakano aporo hi mesamo someraka, “Tisao, nōmo himo koteaka aseakoripo. Hiane makotehoanie.” 52 Airakano Yasumo someraka, “Nómo anoaki himu hakásaraka hemaka apura yiamo, né hi mesane mafarakayiapo. Né pusie.” Aihoane aporo hi mesane faraka ipi koteaka asesapo. Koteaka aseraka Yasuyaki hakāsa pusuapo.

*10:38: Yasumo kapo soko hea tapukumarerane soko takumeaka somesane ipi mokoatikiraka rusua kukusane somesapo. “Ano mokoatikirakano kukusa ayiáka teto soko kukusare?” Aíyaka tetāki somesapo.