2
Iŋo-iŋo uni kumimbo Yesu seqaŋgurí
Mariako Betlehem yendémo, Judia mirako ŋuno, Yesu pisiyaró. Ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni Herot ŋundo unipare ŋuno sopo yereró.* “Herotko” Juda unipare sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayemo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Asa Yesu pisiyoní iŋo-iŋo uni kumimbo kosa aretesinaŋgo Yerusalem ŋuno maheŋgurí. Mahero osese yereŋgurí, “Simó pisiyaró ŋu, ye Juda uniparetoro wiri yerete uni, ŋu dano yote? Nore eneŋo tutuyó kosa aretesina ŋuno qenero potoruku te inowero quro ŋano maheteto.”
Ŋunde yiqo, Herotko mandeye iŋoro iŋondata parámi taró. Ko Yerusalem unipare soso ŋuya iŋondata taŋgurí. Herotko Israel koro o qa-qa unindoro tapá unindoya “o qa-qa unindoro tapá uni” ŋundo Ya Surumímo hu-hariri sopoyaŋgurí. hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya “hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. soso neko yereró. Nekoro ŋande osese yereró, “Ŋu Kristo§ “Kristo” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. ŋuko, do yendé kano tunoqeweya?”
Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋuko Betlehem yendémo, Judia mirako ŋuno, tunoqeweya. Dokoro ye-ye uni** “ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. ŋundo ŋande nakayáŋaró,
“ ‘Ke Betlehem, Judia mira koro yendé qu,
keko Judia koro wiri yerete unindoro tomó qu kini.
Dokoro wiri yerete uni ka ke noŋgo maheweya.
Enendo Israel, neneŋo uniparene ŋu, sopo yereweya.’ ”
Asa Herotko mandeye iŋoro iŋo-iŋo uni kosa aretesinaŋgo maheŋgurí ŋu mondó neko yerero tutu ŋu qeneŋgurí naruyó hamó ŋuro osese yereró. Osese yero ŋande yimiraró, “Ye Betlehem†† “Betlehem yendé” ŋu Yerusalem kutaqemo yora, khe ŋuro piruyó muko kilomita 10. uyaya simó ŋu okeyá ta seqayi. Seqa qeneroqo, mande topé re mahe nimirika nopa uyaro potoruku te inowano.” Ŋunde yero asá yiriní toŋeŋgurí.
Mandí iŋoro toŋeŋgurí. Toŋero tutu komo kosa aretesina ŋuno qeneŋgurí mu pitu ko qeneŋgurí. Ŋu tutu ŋundo korete toŋero simó yoraró quno ŋuno uyaro koreko yaró. 10 Tutu qenero niŋgu-niŋgu parámi horé taŋgurí. 11 Tero ya quroko oro simó ŋuya nimí Maria ŋuya yiyaŋgurí. Yiyoro potoruku tero umu-kembaye nokono raŋgurí. Ŋunde tero newonde metémboro puŋge koŋgo o taŋoro simó inaŋgurí. O newonde metémboro ŋuko ŋandiro: gol koya te sitúmi nuŋgurí meté moré muya te sitúmi meyowo nuŋgurí meté muya.‡‡ “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi. Te sitúmi korete ŋuko Ya Surumímo qaro Anutuko hariri teyaŋgo. Te sitúmi meyowo ŋuko marasin ka, ko unindoro ukúyemo sonowoyaŋgurí. 12 Asa imemoŋgo Anutuko quko ŋande yimiraró, “Ye Herotko pitu ko ma owero.” Ŋunde ŋuro khe enesówore eneŋo yendéyemo toŋeŋgurí.
Josep koya pare-simó Isip ŋuno uŋgurí
13 Iŋo-iŋo uni ŋu toŋiqo, Uni Parámimboro sambo simó kato Josepko tunoqero quko ŋande miraró, “Ke otoqoya simóŋge nimí yore soreya Isip ŋuno uyi. Isip ŋuno na yoroyika nondo kimirowano. Dokoro itaka naŋge Herotko simó ŋu uroní khumoweya, yero iŋoyote.”
14 Yiní Josep otoqoro simó, nimí yorero suwono naŋge Isip§§ “Isip mira” ŋu kapiyamo horé yora, khe ŋu khete uyarewero naruyó muko sonda kanata peka. ŋuno uró. 15 Josep Isip ŋuno yoní, yate Herot khumaró. Ŋunde tero Uni Parámimboro ye-ye unindoro mande qu ka hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, “Nondo naŋone nekowe Isip rotoro maheró.” *** Hosea 11:1 Komo suki Anutuko Israel unipare Isip noŋgo yoraró, ko imemoŋgo ta Hoseako o taró ŋuro iŋoro mande ŋa nakayáŋaró. Juda unindo ŋande iŋaŋgurí, Kristoko Anutuko o taró ŋunde naŋge unipare quhuríye moŋgo yoreweya. Ŋunde ŋuroko enendo Hosea koro mandí ŋa Kristo imemoŋgo tunoqeweya ŋuro ye-ye mande ka ŋunde iŋaŋgurí.
Herotko simó tomó ta-ta yuroyi khumaŋgurí
16 Iŋo-iŋo uni kosa aretesinaŋgo ŋundo Herot ŋunde kanáŋaŋgurí. Asa yate-yate Herotko ŋu qene iŋoro newonde tiwi parámi horé taró. Tero uni kumi asá yiriní Betlehem yendémo ko yendé tomó-tomó Betlehem sumeyoro quno ŋuno ŋuya uyareŋgurí. Uyaro simó tomó ta-ta kumima naru irisa kama rotaŋgurí qu soso yuroyi khumomukaŋgurí. Simó ŋunde qu yuraŋgurí, dokoro komo Herotko iŋo-iŋo uni do naruko tutu qeneŋgurí ŋuro osese yereró. 17 O tunoqaró ŋuko komo Anutuko ye-ye uni ka, Jeremaia, maŋgómo mande yaró qu riní hamó tunoqaró. Ene ŋande yaró,
18 “Tendo parámi ko sikí yambo parámi horé
Rama yendémo ŋuno tunoqete.
Ŋuko Reseliko simó ŋuro sikíqero tendote.
Ko mepa mande kama iŋoweya,
dokoro simó ŋu kini taró.”
Josep koya pare-simómboya pitu ko maheŋgurí
19 Asa Herot khumoní Isip ŋuno Uni Parámimboro sambo simó kato Josepko tunoqiní qu qeniní 20 ŋande miraró, “Ke otoqoya simóŋgepoya nimímboya yoreya Israel ŋuno uyari. Unindo simó urowero yaŋgurí qu khumomukaŋgurí.”
21 Yiní Josep otoqoro simó, nimí yorero Israel mirako ŋuno uyareŋgurí. 22 Quko ŋande iŋaró, Herot khumoníqota naŋuní, owí Arikelaus, ŋundo meté rero Judia mira sopoyote. Asa ko Josep ŋuwore uyarewero ŋuro sasaro taró.††† Herot khumoniqota Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Israel mira soso ŋu rondaŋero Herot koro naŋuní kumi yunaró. Arikelausko Judia mira ŋu sopoyaró, ko piyimi wiri yereró. Eneŋo naruyómo ŋuno unipare quhurí parámi korowaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Josep sasaro tero Galili mirako ŋuno uyaró. Arikelaus koro koneyó Herot Antipas mira ŋu sopoyaró. Anutuko Josep quko mande ka mironí Galili mirako ŋuno uyaró. 23 Uyaro yendé ka owí Nasaret ŋuno kunditaró. Ŋunde tero ye-ye unindoro mandeye ŋu hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, “Uni ŋuko, Nasaret noŋgo uni ka, ye nekowaŋgo.”

*2:1: Herotko” Juda unipare sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayemo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró.

2:4: o qa-qa unindoro tapá uni” ŋundo Ya Surumímo hu-hariri sopoyaŋgurí.

2:4: hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.

§2:4: Kristo” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.

**2:5: ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.

††2:8: “Betlehem yendé” ŋu Yerusalem kutaqemo yora, khe ŋuro piruyó muko kilomita 10.

‡‡2:11: “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi. Te sitúmi korete ŋuko Ya Surumímo qaro Anutuko hariri teyaŋgo. Te sitúmi meyowo ŋuko marasin ka, ko unindoro ukúyemo sonowoyaŋgurí.

§§2:14: Isip mira” ŋu kapiyamo horé yora, khe ŋu khete uyarewero naruyó muko sonda kanata peka.

***2:15: Hosea 11:1 Komo suki Anutuko Israel unipare Isip noŋgo yoraró, ko imemoŋgo ta Hoseako o taró ŋuro iŋoro mande ŋa nakayáŋaró. Juda unindo ŋande iŋaŋgurí, Kristoko Anutuko o taró ŋunde naŋge unipare quhuríye moŋgo yoreweya. Ŋunde ŋuroko enendo Hosea koro mandí ŋa Kristo imemoŋgo tunoqeweya ŋuro ye-ye mande ka ŋunde iŋaŋgurí.

†††2:22: Herot khumoniqota Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Israel mira soso ŋu rondaŋero Herot koro naŋuní kumi yunaró. Arikelausko Judia mira ŋu sopoyaró, ko piyimi wiri yereró. Eneŋo naruyómo ŋuno unipare quhurí parámi korowaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Josep sasaro tero Galili mirako ŋuno uyaró. Arikelaus koro koneyó Herot Antipas mira ŋu sopoyaró.