12
Kho unindo wain koro kho ka sopoyaŋgurí ŋuro tapara mande qu
(Matyu 21:33-46; Luk 20:9-19)
Asa Yesuko tapara mande* “tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. ka ŋande yimiraró, “Naru kano uni kato wain kho ka tero hoŋgo rero wuririyoro ŋu quroko ŋuno wain eŋgémboro sonoyó rewero quro meré parámi ka sero rotoro ya piru kho qene sopoyowero qu ka towaró. Ŋu soso toworo kho ŋu rero kho sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro Kho simburímbo ŋande ye iŋaró, ko uni ŋundo kho soporo eŋgé kumi simburí inoro kumi towowaŋgo. mira kapiyamo ŋuno toŋeró. Yate-yate kho simburí ŋundo eŋgé kumi siyowero quro sunará simó ka ŋuno asáŋoní uyareró. Ŋuno uyariní sopo-sopo uni ŋundo haususuwo howi kina toŋeró. Imemoŋgo simburímbo sunará simó kaŋuya asáŋoní uyariní utoro kembé usoworo o piyimi horé te inaŋgurí. Ŋunde tero meyowo ŋuya asáŋoní uyariní kho sopo-sopo ŋundo simó ŋu haususuwoyi khumaró. Qambu asá yiriní uyariqota kumi uraŋgurí, kumi woŋga yuroyi khumaŋgurí.
“Asa simburímboro naŋuní surumí iŋoyara qu yora. Iwímbo ŋande yaró, ‘Kho sopo-sopo ŋundo naŋone ŋu ará te inowaŋgo.’ Ŋunde yero naru weŋa quno naŋuní asáŋoní ŋuno uyareró.
“Quko kho sopo-sopo ŋundo simó ŋu qenero keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’ Ŋunde yero simó ŋu rero uroyi khumoní re hoŋgo sumeyoro raŋaŋgurí.”
Yesuko ŋande osese yereró, “Iŋi, kho simburí ŋundo do ka teweya? Ŋandiro naŋge, ene uyaro sopo-sopo uni ŋu rambaruru yerero wain koro kho ŋu uni meyowo yunoweya. 10 Yendo mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu qeneŋgurímbe ma kini? Mande ŋuko ŋandiro:
 
“ ‘Ya re-re unindo wondo ka rero piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí,
quko itakako wondo ŋundo ya soso riní kondérewero wondo ka tunoqete.
11 Uni Parámi eneŋombo o ŋu riní ŋunde tunoqiní
qenero niŋgu-niŋgu parámi teteto.’ ”
12 Yesuko ŋunde yiníqo, uni pará-parámbo iŋoro, enendo nore yesará nereyote, yero iŋomukaŋgurí. Ŋunde ŋuroko saŋgirí tero urowero khe ka seqaŋgurí. Quko unipare qambu ŋuro sasaro taŋgurí. Asa ko ene roto toŋeŋgurí.
Juda unipareto Sisa takis inowero ŋuro yaró
(Matyu 22:15-22; Luk 20:20-26)
13 Asa uni pará-parámbo, Yesu mande piyimi yiní towowato, ye iŋoro Farisi “Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. kumimboya Herot koro topé kumimboya§ “Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró. asá yiri maheŋgurí. 14 Mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore ŋande iŋoyoteto, ko keto uni karo owé morémbe ma kini ŋuro kama iŋoyote. Kini, Anutu koro kheyó hamó moŋgo naŋge rondaqe yunoyote. Ŋunde ŋuroko yeka iŋowato. Norendo Sisa** “Sisa” ŋuko Rom koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yerero ene moŋgo takis siyaŋgurí. Juda uni kumimbo takis ŋuro hamó piyimiŋoyaŋgurí, dokoro Sisa kasirayómo yowero ŋuro piyimiŋoyaŋgurí. takis re inowato ŋuko hutuŋo mande wendaqeyotepe ma kini?”
15 Ŋunde yiqo, Yesuko eneŋo maŋgoye irisawore yewero murí ŋu qene iŋoro mande topé ŋande yaró, “Ye date towo nereteŋgo? Denarius†† “denarius” ŋuko Rom koro wondo musiyó ka, asa Rom koro takis tewero wondo qu. ka re mahika qenewe.” 16 Ŋunde yiníqo, ŋu re mahi ŋande osese yereró, “Wondo musiyó ŋano kapo-kapo ŋaya owí ŋako daniro qu?”
Yiníqo, “Sisa koro qu,” yaŋgurí.
17 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “O kumi Sisa koro qu, ŋu Sisa se inoyi qembe. Ko o kumi Anutu koro qu, ŋu Anutu se inoyi qembe.”
Ŋunde yiníqo, iŋoro ene newondeye yukuwaró.
Sadyusi unindo Yesu towoŋowero osese taŋgurí
(Matyu 22:23-33; Luk 20:27-40)
18 Asa Sadyusi uni‡‡ “Sadyusi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí. kumi maheŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyaŋgurí, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo. Asa mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, 19 “Rondaqe-rondaqe uni, komo Mosesko§§ Komo suki “Mosesko” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko Sainai purímo hutuŋo mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró. noreŋo mande ŋande nakayáŋaró, ‘Uni kato pare rero simó moré kini yate khumoníqo, eneŋo koneyómbo pare ŋu riní simó pisiyoníqota payómboro sowe qu tunoqiní.’ *** Hutuŋo Mande 25:5-6 20 Asa iŋo. Naru kano uni kato naŋo-simó kande saŋiyoro irisa pisi yereró. Simó korete ŋundo pare rero, yate-yate simóyari moré kini tero khumaró. 21 Khumoní simó irisayó ŋundo payómboro parí qu raró. Quko ene ŋuya simó moré kini khumaró. Khumoní simó kapusayó ŋuya ŋunde naŋge taró. 22 Ŋundiro naŋge simó kande saŋiyoro irisa ŋu soso pare ŋu rero simóye moré kini tero khumoyiqo, imemoŋgo pare ŋuya khumaró. 23 Asa yeka iŋowato, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno, pare ŋu, danimboro yoweya? Dokoro uni kande saŋiyoro irisa qundo pare kanata ŋu raŋgurí.”
24 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋuya Anutu koro wimbí ŋuya kama iŋoyi tondaŋete. Ŋunde ŋuroko ye mande koroqe yeteŋgo. 25 Unipare khumaŋgurí qundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqowaŋgo quno ŋuno epe re-re kama tewaŋgo. Kini, eneko sambo sim󆆆 “sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowoní sunará teyoteŋgo. ŋunde qembe yowaŋgo. 26 Quko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro yeweka iŋoyi. Moses koro sokomeko ŋuno ŋande yaró, ko enepa naŋge te kunzi qayara quno ŋuno kaŋiní Anutuko te suru qayara ŋu noŋgo ŋande miraró, ‘Nondo Abraham koro Anutuyó, Aisak koro Anutuyó, Yakop koro Anutuyó.’ 27 Asa qeni, Anutu ŋuko uni kindo khumaŋgurí ŋuro Anutuye kini. Uni yoto-yotoye moré ŋuro Anutuye.” ‡‡‡ Yendo mande koroqe qu yeteŋgo.
Hutuŋo mande parámi karo yaró
(Matyu 22:34-40; Luk 10:25-28)
28 Asa Yesu koya Sadyusi unindoya epe mito-mito teyoyiqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni§§§ “hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. kato iŋaró. Iŋoro Yesu koro mande topé ŋuro niŋgu-niŋgu tero ŋande oseseyaró, “Mande kondé enesó-enesó* “mande kondé enesó-enesó” ŋuko hutuŋo mande naŋge, komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. ŋuro osese kereteno. Mande kondé kato mande kondé enesó-enesó ŋu taka yereyotepe ma kini?”
29 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Iyo, ŋako. ‘Ye Israel iŋi, Uni Parámi, Anutunani ŋuko kanata na, enesó kama yote. 30 Keto Uni Parámi ŋu, Anutuke, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo, wimbukepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’ Hutuŋo Mande 6:4,5 31 Asa mande kondé irisayó ŋuko ŋandiro: ‘Keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋunde na iŋoyoto.’ O Qa-qa Uni 19:18 Mande kondé irisa ŋundo mande kondé enesó-enesó taka yerete.”
32 Yiní ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, hamó yete. Anutu ŋuko kanata na, enesó kama yote. 33 Kowe uni kato newondí, iŋo-iŋoyó, wimbí soso Anutu inoyote tiníqo, ŋu meté horé. Kowe eneŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topémboro iŋoyote ŋu meté horé. Hutuŋo mande irisa ŋundo o meté horé mu, ŋuko o qa-qa qamukaŋgurí quya oka te inaŋgurí ŋuya soso taka yerete.”
34 Ŋunde yiní Yesuko uni ŋuro iŋoní tondaŋiní mande topé meté mu yiní ŋande miraró, “Keto Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo§ “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. waka ta owero tete.” Ŋunde yiníqo, uni meyowo wimbuye umbuní osese ka kama taŋgurí.
Kristo ŋuko Dewit koro naŋunímbe ma kini?
(Matyu 22:41-46; Luk 20:41-44)
35 Asa Yesuko Ya Surumímboro** “Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. hoŋgo quroyómo ŋuno mande rondaqe unipare yunoro ŋande yaró, “Do murí karo hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo†† “hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. ŋande yeyoteŋgo, ‘Kristo ŋuko Dewit koro naŋuní,’ ‡‡ Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “Mesaiya,” ma, “Kristo,” ye nekoyaŋgurí. ŋunde yeyoteŋgo? 36 Dewit eneŋombo Yuqa Surumíwore ŋande yete,
 
“ ‘Uni Parámi ŋundo uni parámine ŋu ŋande miraró,
“Kandene kondésina kunditeka
nondo saŋgiríŋge soso yorewe
keŋo kusuŋokemo yowaŋgo.” ’
37 Dewitko uni ŋuro ‘Uni parámine,’ ŋunde yaró. Asa date tero uni ŋuko Dewit koro naŋuní?”
Yesu ŋunde yiníqo, unipare qambu kutaqe yaŋgurí qundo iŋoro niŋgu-niŋgu taŋgurí.
38 Asa Yesuko mande rondaqe yunoro ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoro murí piyimiye ma howewero. Uni ŋundo owéye hokowero iŋoyoteŋgo. Asa ko tuwiye sara-sara piru saŋga qu punuworo maketino uyare mahe teyoteŋgo, ko enendo unipareto eneya naru meté yewaŋgo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. 39 Ko huru-huru yano§§ “huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. kundite-kundite korete quno ŋuno kunditeyoteŋgo. Ko o ne-ne tero yakutí metémo kunditeyoteŋgo. 40 Ko wapu koro ya qu siyoteŋgo. Ko owé rewero quro hariri piru saŋga teyoteŋgo. Imemoŋgo o soso ŋuro topé piyimi rewaŋgo.”
Wapu kato wondo Anutu te inaró
(Luk 21:1-4)
41 Asa Anutu koro Ya Surumímo*** “Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. ŋuno sosoko toŋomboroŋowí ka yaró. Unipare qambu qundo Anutu te inowero quro mone se mahero ŋuno raŋgurí. Asa Yesuko kutaqe ŋuno kunditero unipare qambu ŋundo mone ŋu raŋoyi uní yiyoyaró. Yiyoní onoŋo uni qambu wondo parámi reyaŋgo. 42 Ko wapu onoŋoyó moré kini qu kato mahero wondo musiyó tomó ta irisa ŋuno se raró.
43 Yesuko ŋu qenero iŋo-iŋo rewero uniy󆆆 “iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. neko yerero ŋande yimiraró, “No hamó horé yimiroteno, oka wapu onoŋoyó moré kini ŋundo te inote ŋundo uni meyowo ŋu taka yerete. 44 Dokoro meyowo ŋundo oye parámi moŋgo mone raŋoteŋgo. Quko wapu ŋuko oyó parámi kini qundo oyó soso ŋuno raŋote.”

*12:1: tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.

12:1: Kho simburímbo ŋande ye iŋaró, ko uni ŋundo kho soporo eŋgé kumi simburí inoro kumi towowaŋgo.

12:13: Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.

§12:13: Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró.

**12:14: Sisa” ŋuko Rom koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yerero ene moŋgo takis siyaŋgurí. Juda uni kumimbo takis ŋuro hamó piyimiŋoyaŋgurí, dokoro Sisa kasirayómo yowero ŋuro piyimiŋoyaŋgurí.

††12:15: denarius” ŋuko Rom koro wondo musiyó ka, asa Rom koro takis tewero wondo qu.

‡‡12:18: Sadyusi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.

§§12:19: Komo suki “Mosesko” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko Sainai purímo hutuŋo mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.

***12:19: Hutuŋo Mande 25:5-6

†††12:25: sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowoní sunará teyoteŋgo.

‡‡‡12:27:

§§§12:28: hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.

*12:28: “mande kondé enesó-enesó” ŋuko hutuŋo mande naŋge, komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.

12:30: Hutuŋo Mande 6:4,5

12:31: O Qa-qa Uni 19:18

§12:34: Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.

**12:35: Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.

††12:35: hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.

‡‡12:35: Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “Mesaiya,” ma, “Kristo,” ye nekoyaŋgurí.

§§12:39: huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.

***12:41: Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.

†††12:43: iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.