2
Yeŋo owéye ri umbuní topoyemboro iŋi qembe
Ye soso Kristo* “Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. quroyómo newondeye rukisoyoyote, hamómbe? Ko newonde meté yunoní newonde ime yoteŋgo, hamómbe? Ko Yuqako yeya yoní topo teyoteŋgo, hamómbe? Ko topoyemboro newonde surumí teyoteŋgo, hamómbe? Ŋunde ŋuro ye soso khe kanata howero newonde meté epe ino-ino tero iŋo-iŋo kanata tero newonde kanata naŋge ti qembe. Ŋuko niŋgu-niŋgu parámi te nunoweya. Topoye ma taka yerewero, ko yeŋo owéye hokowero khe qu ma howewero. Kini, yeŋo owéye ri umbuní topoyemboro seréye te yunoyi qembe. Oka samaka yerewero quro naŋge ma iŋowero. Kini, ye enemo-enemo oka topoye samaka yerewero ŋuro ŋuya sopoyi qembe.
Kristoko eneŋo owí riní umbuní owé parámi ka raró
Kristo Yesuko “Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. iŋo-iŋo howaró ŋu howi qembe.
Eneŋo kiraró muko Anutu koro kiraró mu.
Quko Anutu koro kiraró ŋu kama towo pisiyaró.
Kini, ŋu rotoro oka kina tunoqero, sunará simó qembe tunoqaró,
asa unindoro kiraró qu tunoqaró.
Ŋunde tero eneŋo owí riní umbuní
Anutu maŋgó howero khumowero ŋuro iŋaró. Asa tipiririko khumaró.
Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo owí koreko hokoro
owe parámi horé ka owé soso meyowo ŋu taka yerete qu inaró.
10 Ŋunde inoní uni soso Yesu potoruku re inowaŋgo,
uni soso nokono qu, samboko qu, noko quroko qu ŋunde tewaŋgo.
11 Ko maŋgoyembo soso ŋande yewaŋgo, “Yesu Kristo ŋuko Uni Parámi ŋu,”
yero Anutu Awandoro owí hokowaŋgo.
Ye unipare keweroyemo hiyó qembe ti
12 Asa, topo-topone hamó, naru rokóŋo ye Anutu koro mandí howeyaŋgo; komo no yeya yoweqo ŋunde taŋgurí, ko itaka sewemo yoweqo ye meté horé ŋunde teyoteŋgo. Ŋundiro naŋge itaka Anutuko rambaruru koŋgo ye yoraró ŋu iŋoro Anutu koro sasaro tero yukuworo o yeŋomboro taró ŋu ri hamó tunoqeweya. 13 Dokoro Anutuko eneŋombo kho tero wimbu yunoro nuŋguríye riní otoqoní eneŋo murí ŋu iŋoro teyoteŋgo.
14 O soso yendo teyoteŋgo ŋuko, kisikasa rotoya kiro kuma rotoya o ŋu ti qembe. 15 Ŋuro tero yeko o koroqeye moré kini ko o piyimiye moré kini yotoro noko unipare keweroyemo Anutu koro simó meté mu yuri. Noko uni ŋundo khe piyimi howero murí piyimi teyoteŋgo, quko yendo toŋeyemo hiyó qembe hiyóqero 16 mandeto yoto-yoto yunoyote ŋu kondé towoyoteŋgo. Ŋunde tiqo, imemoŋgo, Kristoko pitu ko maheweya quno ŋuno, nondo yeŋo oteteye ŋuro niŋgu-niŋgu tewano. Dokoro ŋande iŋowano, no kho ka keweroyemo kina kama tanowó. 17 Yendo Anutu iŋondutuwoyoteŋgo, ko iŋondutuyemboya kho teyoteŋgo ŋuyako Anutu koro o qa-qa ŋunde qembe. Asa ko imemoŋgo uni kato neneŋo sitúne wain qembe o qa-qa ŋuno “o qa-qa” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka o qa-qa uni inoyi uroní khumoní wondo yakutímo ŋuno qaró. Naru kano wain ŋuya Anutu te inoro o qa-qa ŋuno windoroŋaŋgurí. windoroŋowaŋgo tiníqo, enina, niŋgu-niŋgu tero yeya niŋgu-niŋgu teyowano. 18 Ŋunde naŋge ye ŋuya niŋgu-niŋgu tero noya niŋgu-niŋgu ti qembe.
Polko Timoti asáŋoní Filipai ŋuno uyareweya
19 No Uni Parámi Yesu ŋuro nuŋguríŋo iŋoro howero, imemoŋgo ta Timoti asáŋowe yeno uyareweya, ye iŋoteno. Ŋunde uyare mahe yeŋo nimironíqo, iŋoro newondene hamó meté teweya. 20 Dokoro Timotiko naru rokóŋo yeŋo hamó iŋoyote. Ko nondo topone ŋunde qu meyowo moré kini. 21 Dokoro uni meyowo ŋuko eneŋomboro naŋge iŋoyoteŋgo, Yesu Kristo§ “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. koro kini. 22 Quko ye Timoti koro murí meté ŋuro ŋande iŋomukoteŋgo, ko enendo neneŋo naŋone ŋunde qembe samaka nerero miti mande** “miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. yesowowero kho teyote. 23 Asa ko nondo do oka horé kato nono tunoqete ye qenewano quno, imemoŋgo ta asáŋowe yeno uyareweya. 24 Ko no Uni Parámimboro nuŋguríŋo iŋoro ŋande iŋomukoteno, no ŋuya imemoŋgo ta yeno uyarewano.
Polko Epapirotitus asáŋoní Filipai ŋuno uyareweya
25 Komo, yendo no samaka nerewero quro Epapirotitus, noya kho kopo qu ko neneŋo nembe topone noya kuma teyotero qu, asáŋi nono maheró. Quko nondo uni ŋu asáŋowe yeno pitu ko uyareweya. 26 Dokoro eneko yeŋo surumí horé tero yiyowe, yero iŋote. Ko yendo, ene se khumo taró, yero iŋaŋgurí ŋuro iŋoro newondí quhurí teyote. 27 Hamó se khumo teroqo khumowero teyara. Quko Anutuko eneŋo sikí te inaró. Ŋunde tero neneŋo ŋuya sikíne te nunaró, dokoro, eneko quhurí parámi horé ma wiri nerewero, ye iŋaró. 28 Ŋunde ŋuroko nondo asáŋowe uyariní yero niŋgu-niŋgu tanowó. Ŋunde teweka yendo ene pitu ko qene niŋgu-niŋgu tewaŋgo, ko no ŋuya newonde quhurí kama tewano. 29 Ŋunde ŋuro ye Uni Parámi owí moŋgo Epapirotitus reya niŋgu-niŋgu ti qembe. Owé parámi ka uni ŋunde qu yunoyuri qembe. 30 Dokoro enendo Kristo†† “Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. koro kho qu kondé tero yoto-yotoyómboro kama iŋoro yeŋo mepéyemboro samaka nerewero wambaka khumaró.

*2:1: Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.

2:5: Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

2:17: o qa-qa” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka o qa-qa uni inoyi uroní khumoní wondo yakutímo ŋuno qaró. Naru kano wain ŋuya Anutu te inoro o qa-qa ŋuno windoroŋaŋgurí.

§2:21: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

**2:22: miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.

††2:30: Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.