13
Yesuŋe hoŋ bawalipŋe yeŋgât kâiyeŋe piriop.
Emet omoŋ otmu haŋ sâwuap yan Tihit tihit hombaŋ tetemu Yesuŋe pilânenekmâ âwâŋahâlen âwurem yâhâwuap yakât nâŋgâop. Yakât otmâ nen wawaenenekmâ manmâ gaop yawuâk torokatmâ manbuap yakât nâŋgâmunŋe keterahâkgât menenekmu emet âlâen menduhuakmâ sot um newin. Otmu bukunenŋe âlâ orowâk um nem tatbin yamâ Simon nanŋe, kutŋe Yurasi sâm, Karioto yan gâtŋe. Yamâ Satanŋe emelâk yâkât biwiŋan kioŋmu Yesu betŋehen kioŋbuap yakât biwiŋe kalop. Yawu gârâmâ Yesu âwâŋaŋe wâtŋe waŋmâ hâŋgângumu ge wuân me wuân otbuapgât dop tatbaŋgiop yakât nâŋgâop. Yawu gârâmâ umatŋe tetewaŋgimu yakât kakŋan âwâŋahâlen âwurem yâhâwuap yakât gurâ nâŋgâm manmanŋe ki alilop. Yawu otmâ nenŋe bukulipnenŋe yeŋgât nâŋgâm hoŋ bayiŋginehât Yesuŋe nem tatbin yapâ uk sâm yahatmâ sâŋgum kâlep mânuŋahop ya tuhum pilâm kereŋ âlâ mem pâŋan kepeiop. Yawu otmâ yahatmâ to mem kondoân gâiop. To gâim katmâ nen hoŋ bawalipŋe konok konok kâinenŋe piriningiop. Pirimâmâ kereŋ meningiop. Yawu otmâ, Simon Petoro yâkât kâiŋe piriwaŋgiwe sâm otmu yakât Petoroŋe nâŋgâmu umatŋe otmu yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, girawuhât otmâ kâine piriwe sâm oat? Pilâhât naŋgan.”
Sâmu sâop. “Wongât kâihe pirihihian yakât ki naŋgat. Hâmbâi mâne gâmâ topŋe nâŋgârâ keterakbuap.”
Sâmu sâop. “Gâmâ kâine ki piri. Kâmbukŋe, pilâ.”
Sâmu sâop. “Nâŋe kâihe ki piriwom yamâ gâ nâ pilânekmâ gikiâk manbuatgât naŋgan.”
Sâmu sâop. “Bâiŋ, âlepŋe gâŋe pirinekbe sâm oat gârâmâ kâine konohâk ki piriwuat. Gâŋe bâtne otmu senne hâmene ya orowâk pirinekbuatgât naŋgan.”
10 Sâmu sâop. “Yen kerekŋe omoŋânâk piriaksaihât salehâk tai. Yawu gârâmâ mâtâp tâlim takai yakât otmâmâ kâiyeŋe konok pirian. Yawu gârâmâ yen tai yu osetyeŋan gâtŋe âlâmâ salehâk ki mansap.” Yawu sâop. 11 Yurasiŋe ikŋe betŋehen kioŋbuap yakât nâŋgâm sâop.
12 Otmu kâiyeŋe ya kerehâk pirim pesuk pilâm sâŋgumŋe holaŋmâ kalop ya yâhâpŋe mem mânuŋahop. Mânuŋakmâ gewâkŋan ge tatmâ yuwu sâm eknongop. “Yiwereŋe kâiyeŋe piriyeksan yukât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. 13 Yeŋeâmâ “Patonenŋe” me “Kutdânenŋe” sâm nohonmai. Nâŋe yeŋgât kunyeŋe manman yakât nohonmai ya nâŋgâmune ârândâŋ oap. 14-15 Yawu gârâmâ nâŋe kunyeŋe oan yakât otmâmâ yeŋe hoŋ bawaŋgiakmâ mannomaihât dop kum kâiyeŋe pirian. Yakât otmâ yengu towat tiripyongoan yuwuâk otmâ mannomai. 16 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe hoŋ banihim mansai. Yakât otmâ kutdâlipne mannomaihât dop ki tap. Yawu gârâmâ nâŋe hoŋ hâŋgânyongomune nâhât tem lâum mannomai. Yawu otŋetâ amutyeŋan manbomgât dop bia. 17 Yakât nâŋgâm sâp yiwereŋe yu hoŋ bayiŋgian yakât dopŋeâk hoŋ bawaŋgiaknomai. Yawu otnomai yanâmâ Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmu biwi heroŋe mannomai.
Yesuŋe ikŋe betŋehen Yurasiŋe kioŋbuap yakât sâop.
18 Nâmâ biwiyeŋahât topŋe nâŋgâm tem lâunihim manŋetgât meyekmune mansain. Yawu gârâmâ kerek yeŋgât ki yan. Miti pepaen den âlâ yuwu tap. “Bukune lau konok niait yaŋeâmâ mem purik pilânehop.” Den yawu tap yakât bonŋe teteâkgât yen tai yu osetyeŋan gâtŋe âlâŋe mem bâlenekbuap. 19 Nâŋe sâp yiwereŋe yu den ekyongoan yukât bonŋe tetewe sâm oap. Tetemu ekmâ yan Anitâ orop dopnetŋe konohâk oap yakât topŋe ekmâ nâŋgâm heŋgeŋgunomai. 20 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe buku otnihimai yaŋe nâ otnihiain sâm yan awoŋne hâŋgânnohomu gewan yâk otbaŋgimai. Yawu gârâmâ nâŋe yawuâk hâŋgânyongomune ariŋetâ buku otyiŋginomai. Yawu otyiŋginomai yaŋe yen otyiŋgiain sâm yan nâ otnihinomai” Yawu sâop.
Yurasiŋe Yesu betŋehen kioŋbuapgât sâop
(Mataio 26:20-25 Mareko 14:17-21 Luka 22:21-23)
21 Yesuŋe yawu sâm biwiŋe umatŋe otmu yuwu sâop. “Bulâŋanâk ekyongomune nâŋgâŋet. Yen tai yu osetyeŋan gâtŋe âlâŋe betnehen kioŋbuap.” 22 Den sâop yamâ âlâhât sâop ya ki nâŋgâmunŋe teteop. 23-24 Yâhâ nâ otmu Yesu biwinetŋe hikuakmâ konohâk olopgât nâmâ yâk hâlâŋmâ tatban. Yakât otmâmâ Petoroŋe senŋaŋak otmu ândâp katmune halowângen eknohom sâop. “Ya ekum ehâ. Yu âlâhât yap?” Yawu sâop.
25 Yawu sâm eknohomu nâŋgâm nâŋe Yesu yuwu sâm âikuwan. “Bâe, gâ yat yamâ âlâhât yat? Ya sârâ nâŋgâwe.” 26 Âikumune sâop. “Sot mem motokmâ waŋmune nembuap yakât yan.” Yawu sâm sot mem motokmâ Yurasi waŋmu miop. 27 Miop yanâk Satanŋe biwiŋan kioŋop. Biwiŋan kioŋmu yaŋak Yesuŋe nâŋgâm yuwu sâm ekuop. “Gâ yiwereŋe yu me ya otbehât naŋgat. Ya âlepŋe otbuat.” Yawu sâop. 28 Yesuŋe Yurasi yawu sâm ekuop yakât topŋe bukulipŋaŋe ki nâŋgâwi. 29 Yâhâ Yurasiŋe nengât tewetsenŋe galemgum manminiop. Yakât otmâ bukulipŋe nombotŋaŋe yuwu nâŋgâwi. “Yurasiŋe tewetsenŋe mem ari sot puluhuâkgât Yesuŋe ekuap,” yawu nâŋgâwi. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ “Yurasiŋe tewetsenŋe sâlikum nombotŋe hârem lok umburuk mansai ya yiŋgiâkgât ekuap,” yawu nâŋgâwi. 30 Yesuŋe sot mem motokmâ waŋmu miop yanâk Yurasiŋe yahatmâ pilânenekmâ ariop.
Biwinenŋaŋe kepeiakmâ buku oraŋgim mannom.
31-32 Yurasi gem arimu Yesuŋe yuwu sâm eknongop. “Anitâŋe nâ lok bulâŋe hâŋgânnohomu gewan yakât topŋe lohimbi kerekŋe nâŋgâm heŋgeŋguŋetgât kulem âlâ nâhâlen tetewuap. Tetemu lohimbi dondâŋe ekmâ nâŋgâŋetâ âlâ kândâkdâ otmu mepaeneknomai. Yâhâ nâŋe Anitâhât tem lâumune kulem tetemu ekŋetâ ewe membe otmu yaŋak Anitâ mepaenomai.
33 Bukulipne, emelâk Parisaio ekyongowan ya yawuâk ekyongomune nâŋgâŋet. Sâp kâlep ki otmuâk pilâyekmâ ariwom. Yawu gârâmâ ariwom yan gurâ yeŋe arinomaihât dop âlâ ki tap. Yakât otmâ pâinneknomai yamâ ki neknomai. 34 Yawuhât den âlâ yuwu ekyongomune lâum mannomai. Nâŋe biwinaŋe kepeiyekmâ mansan yakât dopŋeâk yengu biwiyeŋaŋe kepeiakmâ buku oraŋgim mannomai. 35 Yawu oraŋgim mannomai yanâmâ yeŋe nâhât hoŋ banihim mansai yakât yen yekmâ nâŋgâyiŋgim heŋgeŋgunomai.” Yawu sâop.
Petoroŋe Yesu betguwuap yakât Yesuŋe sâop.
(Mataio 26:31-35 Mareko 14:27-31 Luka 22:31-34)
36 Yesuŋe yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm âikuop. “Kutdâ, gâ wosaken ariwuat?”
Sâmu sâop. “Yen pilâyekmâ arimune watneknomaihât dop ki tap. Yawu gârâmâ hâmbâi sâp âlâenâmâ nâhâlen torokatnomai.” Yawu sâop.
37 Sâmu sâop. “Kutdâ, wongât gâ orop ki arinom yat? Yâhâ kasalipgaŋe gohoŋetâ mumbuat yamâ nâ orowâk notgonomaihât naŋgan.”
38 Sâmu sâop. “Bukune, yuwu sâmune nâŋgâ. Gâŋe nâ betnohom topne kurihiwuat. Betnohorâ kalimbuŋe otmu gokorok isewuap.” Yawu sâop.