20
Yesu mumuŋambâ yahalop.
(Mataio 28:1-8 Mareko 16:1-8 Luka 24:1-12)
Emet eŋgatŋe nâŋgâm Maria, Matala kapi amboŋe, sumângen ariop. Ari kât pato âlâ hâpunŋetâ ge lâm mâtâpŋe kum bâp maŋguop ya hindakmu mâtâpŋe kinop ya ehop. Ekmâ pârâk pilâm purik sâm Petoro orop netgâlen taka yuwu sâm eknotgop. “Papatolipnenŋaŋe Kutdâ sumâmbâ lâum ari wosaken âlâ misiŋgutsai?” Yawu sâop.
3-4 Yawu sâmu net gurâ sumângen ariwit. Nâŋe sururuk sâm Petoro wangim kulet sâwan. Kulet sâm ariwan yamâ lâm kâlehen ki bawan. Yâhâmâmâ lâm sâtŋanâk kinmâ olelem eksan mâne sâŋgum kâkâlep mem Yesu katipgum katbi yaŋahâk tatmu ekban. In ekmâ kinmune Petoroŋe belângen takaop yaŋak burunduŋâk gam kâlehen baop. Kâlehen ba sâŋgum kâkâlep yawuâk ehop. Otmu sâŋgum tipiŋe mem Yesu kunŋe katipguwi ya âlâŋe kitâ mem ketetmâ heŋgeŋgum katmu talop ya ehop. Yawu otmuâmâ nâku yawuâk kâlehen bawan. Yâhâ kunŋe katipguwi yawuâk ekmâmâ Yesu mumuŋambâ yahalop nâŋgâwan. Yawu gârâmâ sum kamen kinmu ekbit yakât poropete nombotŋaŋe emet inânŋan Yesu mumuŋambâ yahatbuap yakât topŋe kulemguwi ya ki nâŋgâmutŋe keterahop. 10 Yawu otmâ benŋe purik sâm âwurem ariwit.
Yesuŋe Maria, Matala kapi amboŋe, tetewaŋgiop.
(Mareko 16:9-11)
11 Otmu Mariaŋe betnetŋan taka lâm sâtŋan isem kinop. Isem kinmâ kâlehen ehop. 12 Ekmu aŋelo yâhâp yaŋe Yesu katŋetâ iop ya hâlâŋmâ nombot nombot talowot. Konokŋeâmâ kunŋehen talop. Yâhâ âlâ yaŋeâmâ kâiŋehen ge talop. 13 Yawu tatmâ yuwu sâm âikuowot. “Wongât isem kinsat?”
Sâmutâ sâop. “Kutdâne yupâ lâum ari wosaken âlâ misiŋgutsai?” yawu sâop.
14-15 Yawu sâm kambeŋe kakŋambâ olelem Yesu ehop. Ekmâ yan “Yuâmâ kalam yukât amboŋe mon?” nâŋgâop. Yawu nâŋgâmu Yesuŋe âikuop. “Imbi, gâmâ âlâhât pâinmâ isem tat.” Yawu sâop.
Sâmu sâop. “Lok pato, gâŋe sârâ Yesu lâum ari âlâengen misiŋgutsai otmuâmâ âlepŋe eknohorâ bukulipŋe ari ekyongomune taka menehât naŋgan.”
16 Yawu sâmu kunop. Kunmu purik sâm Yesu towatŋe ekmâ nâŋgâm Yura nengât denân “Kutdâ” sâop. Den yukât topŋe yamâ “Kutdâne.”
17 Sâmu sâop. “Nâ Awoŋnahâlen irak yâhâwoman yakât otmâ ki wâinek. Gâŋe âwurem ari bukulipne ekyongowuat. Ekyongom nâhâitŋe yamâ “Anitâ awoŋnenŋahâlen ewun âwurem yahap” sâm ekyongowuat.” Yawu sâop. 18 Yawu sâmu Mariaŋe taka den ya nen hoŋ bawalipŋe eknongop.
Yesuŋe hoŋ bawalipŋe teteyiŋgiop.
(Mataio 28:16-20 Mareko 16:14-18 Luka 24:36-49)
19 Otmu emet omoŋ otmu yanâmâ nen hoŋ bawalipŋe papatolipnenŋe yeŋgât kiŋgitnenŋahât otmâ emet âlâen yâhâ menduhuakmâ gahatŋe kârikŋe maŋgum tatbin. Menduhuakmâ tatmunŋe Yesuŋe hohetnenŋan pârâk sânsânâk teteningiop. Teteningim eknongop. “Biwiyeŋe huruŋ sâek.” Yawu sâop. 20 Yawu sâmâmâ biriŋe bâtŋe kuwi otmu iŋgepŋe gasumŋan hâuop yakât gut tiripnongomu ekbin. Tiripnongomu ekmâ biwinenŋe heroŋe olop. 21 Yawu otmâ kinmunŋe yâhâpŋe sâop. “Yen biwiyeŋe huruŋ sâek. Awoŋnaŋe nâ hâŋgânnohomu gewan yakât dopŋeâk nâku yen hâŋgânyongomune arinomai,” sâop. 22 Yawu sâm kahapumŋaŋe hâŋgutnenekmâ yuwu sâm eknongop. “Yenâmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu yâkât wâtŋan kinnomai. 23 Wâtŋan kinmâ yâkât sâtgât lok âlâ me âlâhât tosa pilâyiŋginomai yamâ Anitâŋe buku otyiŋgiwuap. Yâhâ lok âlâ me âlâhât tosa ki pilâyiŋginomai yamâ matŋe umatŋe yiŋgiwuap.” Yawu sâop.
Yesuŋe gutŋe Toma tiripgumu ehop.
24 Yâhâ Yesuŋe teteningimu gutŋe ekbin sâp yan bukunenŋe âlâ, kutŋe Toma sâm, kutŋe âlâmâ Boho boho, yâhâmâ nen orowâk ki tatbin.
25 Yakât otmâ belângen Toma ekmâ yuwu sâm ekuwin. “Kutdânenŋe nengâlen tetemu den huhuwin.” Sâmunŋe sâop. “Âo, yenâmâ den miai. Yawu gârâmâ biriŋe bâtŋe kuwi otmu iŋgepŋe gasumŋan hâuop yakât gutŋe nine sennan ekmâ mem walipguwom yanâmâ nâŋgâmune bulâŋe otbuap.” Yawu sâop.
26 Yâhâ Sande âlâ otmu yan emelan âlâkuâk yâhâ menduhuakmâ gahatŋe kârikŋe maŋgum tatbin. Sâp yanâmâ Toma orowâk tatbin. Menduhuakmâ tatmunŋe Yesuŋe teteningim sâop. “Yen biwiyeŋe huruŋ sâek,” sâop. 27 Yawu sâm purik pilâm Toma yuwu sâm ekuop. “Bâtnan gut yu wâim ekmâ yaŋak gasumnan ya yawuâk mem nâŋgâ. Nâ bulâŋanâk Anitâŋe hâŋgânnohomu ge mansan yakât otmâ biwihaŋe nâhâlen kepeim biwi yâhâp ki otbuat.”
28 Sâmu sâop. “O, Kutdâne, bulâŋanâk gâ Anitâ orop dopyetŋe konohâk mansat.” 29 Sâmu sâop. “Gâŋe yiwereŋe gut yu mem eksat yakât otmâ biwihaŋe nâhâlen kepeiat. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe ki nekmâ biwiyeŋaŋak nâhâlen kepeim mannomai yamâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe huruŋ sâmu heroŋe otmâ mannomai.” Yawu sâop.
30 Yesuŋe kulem topŋe topŋe miop yamâ kerehâk ki kulemguan. 31 Yâhâ olop miop ya ekbin yakât den pat kulemguan yu sâlikum eknomai. Yu sâlikum ekmâ Anitâŋe tihitnenŋe otmâ nanŋe Yesu hâŋgângumu giop yakât nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeinomai. Yâhâ yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim denŋe lâum mannomai yanâmâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop ya menomai.