9
Jisaso sérrá, “Ono yumwan waeman kare kar sér rae: Yumo mámá yakápnap arop ankwap fárákap te, oukoumwan sumpwi mo, yakápria, Kwaromp firáp taokeyak naenámp, maomp kárákárerént korop nánko, nke mwarea napon.”
Jisasomp pourouk wae pouri yakánko nkeap kar
Matyu 17:1-13; Luk 9:28-36
Takia tokwampok yae akwap tenánko, wakmwaek Jisaso Pita, Jems, Jon man éréképea, mao saráp pokea faonkwe wi fek narek karaok poká yakápria maok, Jisasomp pourou te am yinɨnkaopweao tokore yakápapo, ankwap pourou arákár. Mk 5:37 Aeria maok, maomp waempyam ankank te wupwi pouri akwap nánko maok, apárokamp arop waempyam take pourouráp wupwi kukarrá pap mo i konapono. Aenko maok, wokwaek kar yakep arop yawor Elaija ntiaka Moses * ‘Elaija ntiaka Moses’: Matyu 17:3 fekamp kar fi fek nkeae. kwaporok am fek Jisasént fokopeyakepo maok, am fárákapao nkeapo maok, am arop yaworao Jisasént kar sérrá yak. Tá Pita am táman nkea maok, Jisasén arakrá sér, “Tisa, nomo te mapek yakáp mwanámp te kwapwe kareno. Aenámpara, yino mapek sákae yinɨnkaopwe tiria maok, ankwap waráp por, ankwap Mosesompor, ankwap Elaijampor.” Am fárákap apáp tɨrɨnkria maok, Pita am sénaenámp kar mér moria sérimpon. Aerá séránko maok, am fárákapamp pourouk koumwe oupouroupánko maok, am koumwe meknámp arop kar arakrá sér, “Támáte onomp tárápono. Ono man warákár nampono. Yumo ankár maomp kar wa kipo.” Mt 3:17; 2 Pi 1:16-18 Aeránko maok, koupour énounkoup napo maok, arop ankwap yak mo. Jisas ankárank mwar am fárákapént yakánko nke.
Takia am faonkwek wae pwarará pɨkapo maok, am yinɨnkaopwe-ran toropwapria fou e sérrá, “Yumo nkenap ankank mámá te arop sérari kwapon. Nánkár Aropamp Táráp apár me meknámp warko fárámpeanánko, am kar wakmwaek fwap farákáp mwanapon.” 10 Aeránko maok, am fárákapao námoku am kar wawia nɨki-samp paokopria maok, “Mámá kar ‘Apár me meknámp warko fárámp’rá sénámp te apae ankankono?” 11 Aeria maok, man turunk, “Ae te apaeritea lo mér i konap aropao sérrá, ‘Elaijamékɨr warko korop nánko, Krais wakmwaek korop naenámpon’rá sénapon?” 12 Aerá sérapo maok, tá Jisaso am fárákapan arakrá sér, “Táte kare, Elaija manénkɨr koropeaka ankank ponankor fwapokwap naenámpon. Aeno ankwap kar Kwaromp Buk fek yaknámp arakrá sénámpon: ‘Aropamp Táráp mao touwe tokwae sámp, tá arop fárákap maomp kar ták-sɨr mwanap’rá sérimp te mokopono? Ais 53:3; Mal 4:5 13 Aeno ono yumwan sénamp te Elaija wae korop námpon. Aenánko maok, aropao námokuráp nɨnɨkaok tukupriaka man nkwakwe make sokoro napono. Am te wae Kwaromp Buk fek sénámp niamp napon.”
Jisaso kwatae-arop woukoupeyaknámp táráp fwapi papámp kar
Matyu 17:14-21; Luk 9:37-43
14 Am fárákapao ékiaka nkeapo maok, kápae kare koumteouráp arop néntépa waeapo maok, Jisaso éréképá yárak i konámp arop fárákap yakáp napo, lo yénkrá farákáp konap arop fárákap mént kar yorowar. 15 Am koumteouráp arop ponankor nkeapo, Jisaso korop nánko maok, kokorokoria maonámpok foporakorrá tukupea, fwaprá kar korop naponoria warákarea warámp. 16 Aerapo maok, mao námoku éréképá yárak i konámp arop fákáreran sérrá, “Yumo am fárákapént kar yorowar nap te apaerani napon?” 17 Aeránko maok, am koumteouráp arop ou mekamp arop ankárankao kar pwarokwaprá sérrá, “Tisa, onomp poumou-táráp ankárankan top kor kéri yaknámp kwatae-arop woukoupeyak námp amonapok warámp-sankorop nampono. 18 Ankár maomp pourouk woukoupeyakrá kárákáreria maok, man apárok sámp-yankop nánko, maomp táp meknámp aroponk koropánkria yu kákánákia maok, tá pourou tae pári yak konámpono. Aenámpantá, ono amo éréképá yárak i konap arop fárákapan turunkrá, ‘Yumo te onomp tárápamp pouroukamp kwatae-aropan yérépenk’ ria sénanko, am fárákap te yérépe mwanap pourou mono.”
19 Jisaso am kar wawia maok, ponankor koumteouráp aropan sérrá, “Yumo te Kwarén mér monap arop fino. Ono apaekampor yumont yak nanko, yumo onan wanonorá wuri nkea mér mwanapon? Yumwan apaekampor yiráp kápae sámprá yumwan yaewour saráp nanampon?” Aerá séri pwarará maok, naropwarén sérrá, “Waráp táráp mampok warámp-sankoropae.” 20 Aeránko maok, am fárákapao am táráp maonámpok warámp-sankorop napo maok, am kwatae-arop Jisasén nkea maok, am tárápan sámpá fopwaokánko, am táráp te kour me woukoupea maok, apárok sɨkɨrɨpea arokwapria maok, táp meknámp aroponk korop.
21 Aenko maok, Jisaso naropwarén turunkrá, “Mokope ke fek am yak námpon?” Makrá séránko maok, naropwaro sérrá, “Wokwaek ankár épér morok kánanke fekampao yak námpon. 22 Kápae kare por am kwatae-aropao am tárápan sumpwi pap nae yonkwaerá, maomp pourouk woukoupeyak nánko, mao yaomwi mek pɨk, tá ént mek pɨk konámpon. Aeno amo fwap tak nae rap kwamp te, yinan aropompria yaewourampo.” 23 Aeránko maok, Jisaso sérrá, “Amoku támao Kwarén méria te, amo fwap kápae kare ankank tére nanapon.” Mk 11:23 24 Aeránko maok, naropwaro sérrá, “Ono te wae amo tak nanaprá mér nampao maok, onomp mér fae tákárenono. Amo onan yaewourae.” Lu 17:5 25 Jisaso nke nánko, am koumteouráp arop wonae fik foporakorrá korop. Aenapo, mao am tárápamp pourouk woukoupeyaknámp kwatae-arop táman arakrá yopor, “Amo top kor kér, woupwi kériramp kwatae-arop e! Amo am tárápamp pourouk pwarará ankár worokor pɨkae! Warko maomp pourou mek akwap kwapono.” 26 Aeránko maok, am kwatae-arop apánka waeria maok, am tárápan sámpea fopwaokria maok, wae sumpwi yak námp niampi yak. Aenko maok, arop kápae kare nkea sérrá, “Mao te wae sumpwi yakáne!” 27 Aerapo maok, Jisaso man yaek sámpea kakapánko maok, mao fárámpeyak.
28 Takia maok, Jisaso nap mek youmpánko maok, námoku éréképá yárak i konámp arop námoku mwar mént yakápia man turunk, “Ae te apaeritea yino am kwatae-arop yérépe mwanámp pourou mo námpon?” 29 Aerapo maok, mao am fárákapan sérrá, “Kwarén sénap fek saráp, kwatae-arop yérépe mwanapon. Ankwap mwae kup yak mono.”
Jisaso ‘Sumpwia fárámp nanamp’rá ankwap por sénámp kar
Matyu 17:22-23; Luk 9:44-45
30-31 Jisas ntia mao éréképá yárak i konámp arop fárákap am némp pwarará tukupea distrik Galili mek amore mek, arop námo yak namp mérantánoria kánánkámp am mek yak. Am te apae riteanápe náráp éréképá yárak i konámp aropan saráp kar yénkrá farákáp naeria. Aeria maok, am fárákapan sérrá, “Nánkár Aropamp Tárápan arop fárákapamp yaek pap napo, faropea sumpwi páte napo, yinɨnki yakeaka warko fárámp naenámpono.” Mk 8:31 32 Aeránko maok, am fárákapao am kar fi fwapia mér moap kwamp, apápria man turunk mono. Lu 18:34
‘Wa nareki yak námpono’rá turunknap kar
Matyu 18:1-5; Luk 9:46-48
33-34 Takia pwarará, Jisas mao taun Kaperneam mek tukupria, mwaeaok mao éréképá yárak i konámp arop fárákap námo ou mek arop éréképá yak naenámp arop tokwae te wanonorá kánánkámp sérarrá turunkuprá tukup. Takrá tukupea Kaperneam mekria am fárákapao yinkea nap mek napo maok, Jisaso man turunkrá, “Yumo mwaeaok sérarinap kar te apaeran sérari napono?” Aeránko pwarápaeria maok, maomp kar pwarokwaprá sér mo. 35 Aeapo maok, tankria am éntér-sámpramp aropan koropenkria sérrá, “Arop ankwap yépe kor yoroia meki akwap naeria námp kwamp te, mao ankár wakmwaek kar yakria, ponankor aropan yaewour naenámp tére arop yak naenámpon.” Mk 10:43-44; Lu 22:24 36 Aeritea maok, Jisaso épér morok táráp kánanke warámpea kuk papria yae yukup mek yirɨp fákeyakrá am fárákapan sérrá, 37 “Arop onan nɨnɨkia mámake pourouráp táráp kánankeran warákárria warámp námp te, onan kor warákárria warámp námpon. Tá arop onan warákárria warámp námp te, mao te onan saráp mono. Onan sámp-kérép nánko ék namp, onomp Naropwarén kor warákárria warámp námpon.” Jo 13:20
‘Arop nomwan yopor mo námp te, nomp nouroupono’rá sénámp kar
Luk 9:49-50
38 Tá Jono Jisasén arakrá sér, “Tisa, yino nke nánko, arop ankárankao waráp e sériaka kwatae-arop yéréperá kérép námpao, mao te nomonámpaok yárak mo námpantá, yino man takrá tére kwaponorá taokor námpono.” Nam 11:27-29 39 Aerá séránko maok, Jisaso man sérrá, “Yumo te man taokor kwapono. Arop ankárankao onomp e sériaka kárákáre yoroia te, mao te koupour onan kwatae kar sér mono. 40 Tá arop nomwan yopor mo námp te, nomp nouroupono. Lu 11:23 41 Aeno arop ankárankao yumwan nkea, ono te Kraisomp arop fákáre yaewour naerá nɨnɨkia, yumwan kap mek ént yɨnk-sánk námp te, ono yumwan waeman kare kar sénampon: Mao nopok ankank kwapwe sámp naenámp te kwaporok pwar naenámp pourou mono.”
Arop ankwapamp nɨnɨk kwataerao arop nɨnɨk épérépi pap konámp kar
Matyu 18:6-9; Luk 17:1-2
42 Jisaso warko arakrá sér, “Táte am arop épér morok táráp make niampao onan mér nánko, maomp nɨnɨk épérépi pap nánko, mao onan younkwek pwar námp te, am arop te manénkɨr yápare kor fek yumwi tokoropea solwara mek sɨtenapo, mao tak moan mpupo. 43 Aeno waráp yaerao amwan kwatae nɨnɨk mwaek sámpá akwap nánko te, amo am yae ankwap mwaekamp karámp-tákapea sɨrampo. Aeriaka maok, amo yae-párák yiki yak sámp nanapon. Takria amo yae énénkér sámpá yakria, amo torokwar mo i konámp yaomwi mek pɨk nanape. 44 (Am némp te sáráp kánanke arop pourou mek fánámp te sumpwi mo, tá pourou wouroukournámp yaomwirao kor torokwar mo i konámpon.) 45 Aeno waráp pu korao amwan kwatae nɨnɨk mwaek sámpá akwap nánko te, amo am pu kor karámp-tákapea sɨrampo. Aeria maok, am pu ankárank fek saráp yiki yak sámp nanapon. Tá amo pu énénkér sámpá yak napo te, amwan yaomwi mek sɨr mwanape. 46 (Am némp te sáráp arop pourou mek fánámp te, sumpwi mo i konámpon. Tá pourou wouroukournámp yaomwirao kor torokwar mo i konámpon.) 47 Tá waráp yirao amwan kwatae nɨnɨk mwaek sámpá akwap nánko te, amo ankár wurukupea sɨrampo. Aeria amo ankárank mwaek yi fek saráp yakria maok, Kwaro náráp firáp taokeyaknámp mek yoump nanapon. Tá amo yi anánkaopwe sámpá yak napo te amwan yaomwi mek sɨr mwanape. 48 Am némp te sáráp arop pourou mek fánámp te, sumpwi mo i konámpon. Tá pourou wouroukournámp yaomwirao kor torokwar mo i konámpon.
49 Oukwe ofa mek yɨrɨr i konap te ofa yiki kukur naenámpria ni konapon. Tá taknámp, yaomwirao aropamp nɨnɨk mekamp kwatae nɨnɨkan kor wourékɨmpria nɨnɨk yiki kukarrá kák naenámpon. 50 Oukwe te yae-párák kare ankankono. Aeno maomp nape konámp akwapá moyak nánko te, yumo fwap mokopia napo, am oukwe warko nape naenámpono? Táte taknámp oukwe nape niamp yiráp nɨnɨk mek yak nánko maok, yumo fwap yiráp ankwapnápént yonkwae porokwe kwapwerá tankápria warákár mwanapono.” Lu 14:34; Kl 4:6; 1 Te 5:13

9:2: Mk 5:37

*9:4: ‘Elaija ntiaka Moses’: Matyu 17:3 fekamp kar fi fek nkeae.

9:7: Mt 3:17; 2 Pi 1:16-18

9:12: Ais 53:3; Mal 4:5

9:23: Mk 11:23

9:24: Lu 17:5

9:30-31: Mk 8:31

9:32: Lu 18:34

9:35: Mk 10:43-44; Lu 22:24

9:37: Jo 13:20

9:38: Nam 11:27-29

9:40: Lu 11:23

9:50: Lu 14:34; Kl 4:6; 1 Te 5:13