21
Ana kangill ta opa iwo God awi
(Mak 12.41-44)
Jisas lotu numb kerman ku opa awo awo yei al molo kanmoi. Una kog mogoi merke kannoi una ku iwo opa bokis al woro po wo embe yemoi. Yemolmaka Jisas kani ana kangill ta wal kannanoi ba, ana ge ku peni bage soka iwo opa wori. Jisas embe dji, na kandja kaima dje ye aundo, ana kangill ge wal ta kannanoi ba, ku iwo opa awi ge une una porapora wal awi ge kamblo aundo we dji. Una kambono ku merke kannoi ge tuge iwo opa worinj ge tuge yero ba, ana ge kuye ta nayei, kembis ta yei mal iwo opa awo kerdo we dji.
Jisas kandja embe dji, lotu numb kerman to ke yene we dji
(Matyu 24.1-2 ne, Mak 13.1-2)
Una pende embe dji, una lotu numb taki ge ku wopake uro kaima i, una wo opa wopake awi mal iwo lotu numb kerman ku boglo pla woro taki wopake uro kaima paro we dji. Djimaka, Jisas embe dji, ye lotu numb kerman wopake kaninj ge, are una wo sellke kal worneke, ku taimanta pla nayenda, to gur dje kal makimb al woro kerne we dji.
Jisas embe dji, are imb kerman wonda we dji
(Matyu 24.3-14 ne, Mak 13.3-13)
Jisas kandja embe djika kambono dji mal, tisa, ni kandja djinden ge kune nam yenda? Wal naral wal asamoll panda no kanbonka are ni djinden mal panda ne? dji.
Djimaka Jisas embe dji, una wo ye kende dje aune ge ye kanpol tane. Una merke na kandjina al wo embe dje una aune, na wale wondo we djineke, ta wo ege yei pora dji we djineke, kambono embe dje wone al ge ye are napine. Imb wondaka, una kunda kerman bor we djineke ye kandja embe mal piye ge, kand nagoye. Una kunda kaima boye ba, kupill makimb pora djinda ege ge manda nayenda. 10 Una iwa duliye ta yemolo, ta tondaka kunda bopell. Una dumo kerman ta gapman kantau moro ge i yem djindaka, gapman dumo djell ta i yem djindaka kunda kerman boye. 11 Dumo merke kam imem wondaka, makimb olup kerman yendaka, una ke kayekaye tondaka, kam koll kerman yendaka, kwamokna napanda. Kam kupill al paro ge wal kayekaye yendaka una kane kand kerman goye.
12 Wal embe yenda ba, asamoll una wo ye Jisas unakiye mor we dje, ye amblo ke ye awo, lotu numb yenda al kot ye awo, kaye numb woro, iwa kerman ne, eine moye al ye kot ye awo embe yene. 13 Embe yene ge, ye na boll wankani mal dje pene worneke ga piye. 14 Una are wo ye boll kot ye awo embe yene ge, ye ipon ge nomane to, kandja namba we djimbon ne? dje napiye. 15 Kune ge na nomana wopake aunaka, ye kot djine al kandja ge djineke, kambono ye kandjine man dje, kamblo kal worne ge kune nayenda.
16 Ye nanemane ne, agane ne, yenekne mor una ne, ye ye noi una wo ye to, ipo kot ye awo, pende togoye. 17 Ye nanam unakna mor pille, una porapora ye ellne kumbso aune. 18 Embe yene ba, God kanmoro. Ye ngambalne ene taimanta er take dje napunda. 19 Ye pillgi dje pamoi dal, ge ye nagoye, gun molo pamoye we dji.
Kundayem una wo Jerusalem to ke yene
(Matyu 24.15-21 ne, Mak 13.14-19)
20 Jisas embe dji, ami una wo Jerusalem i pakna worne. Embe yeneke ye kani dal, una Jerusalem to sellke worne we djill ge kaima panda dje pille yendo we dje piye. 21 Kune ge distrik Judia mor una ge seke er kamkimb al pine! Jerusalem pakna mor una kere seke er orko pineke, una orko waninj una mor ge alla er Jerusalem pakna napine. 22 Una wo embe yene ge God una tonda we dje Baibel al bolo wori paro mal ge kaima panda. 23 Ana womba moglo moye ge ne, womba kindja kulo i am awo moye ge wandill mal moye. Una ge God tondaka dumo ge una imb kerman kake moye. 24 Una kunda bolo woneke, una pende bainat al togolo, una to kaye to ipo dumo kantri porapora yero al ge worneke, epil djell una wo Jerusalem una to kamblo kal woro embe ye pineke, ga egene pora djinda poke, Jerusalem alla nakambye we dji.
Una Wombe are yem wonda
(Matyu 24.29-31 ne, Mak 13.24-27)
25 Olpa, takne ne, kam kandjip paro al ge wal djep kayekaye yendaka una kanne. Nu solwara po wo ye, mog to, guno djindaka kantri kerman una merke mor ge kane nomane kull pundaka kand goye. 26 Kupill al moro wal puga djindaka, makimb al mor una kane polmugo molo, kand kerman golo, silla tondaka embe yene. 27 Embe yendaka Una Wombe yembe dongall boll, kam kupa boll wondaka, poll dje au kerman djinda una kanne. 28 Wal paro ge kindja yeno dje yendo ge ye kane kand nagoye. Ye aglo molo kane pla woro, God ye i yem worda ege manda yero dje kanne we dji.
Iko pik pille Jisas kandja buko dji
(Matyu 24.32-35 ne, Mak 13.28-31)
29 Jisas kandja buko ta dje awo embe dji, iko pik ne, iko porapora moro mal ye kaninj. 30 Iko yeke gun wordo ge ye embe dje kaninj, ge aka donda pille yendo we djinj. 31 Iko yendo mal embe, wal kayekaye embe yenda we djill ge, ye kani dal, ye embe dje piye, God dumoye wopake kantau yenda we djin ge ege manda yei paro we dje piye. 32 Na kandja kaima dje ye aundo, na wal merke wonda we djill ge, ye una mor ge nagoye, gun molo kanne. 33 Kupill makimb pora djinda ba, na kandja djindo ge pora nadjinda, pamoya we dji.
Jisas yem wonda ge una kanpol to moye we dji
34 Jisas embe dji, ye kanpol to molme! Man pandaka, ye kwa merke no, nu dongall no, dall ye, makimb wal nomane merke pandaka, ye kanpol nato moye kune ge Una Wombe ola dje yem wonda. 35 Una ka kuwo kolo pagirka ka nakane ola dje wo tondo mal embe, Una Wombe ola dje yem wondaka, una porapora makimb al moye ge kanne. 36 Ege ege ye pillpol to molo, kamang embe yene, God yendaka wal merke yenda ge no boll wo djinda dje yene. Alla Una Wombe wonda ge ye une moya al aglo moye kune yenda dje kamang yene we dji.
37 Kune ge Jisas ege ege lotu numb kerman gull paknato po molo kandja dje una awo moi. Alla emill djika une er makimb mekbe Olip we dji al ge po pa embe yemoi. 38 Kam kindja tagika una porapora po lotu numb kerman gull paknato po molo pillmaka, Jisas kandja dje kambono awo moi.