2
Anutuko otete roneneŋowí tero unipare ronda yereyote
Ŋunde ŋuroko topokeporo oteteyó ma rondaŋewero. Qeno, keto topoke o piyimi tiní rondaŋeweya tiníqo, keŋo ronda kereweya. Dokoro ke ŋuya o piyimi ŋu teyote. Nore ŋande iŋoteto, ko Anutuko iŋo-iŋo hamó naŋge tero uni o piyimi ŋunde qu teyoteŋgo ŋu ronda yereyote. Yendo topoyemboro oteteye rondaŋeteŋgo, quko ye ŋuya o ŋu teyoteŋgo. Asa ko ye date iŋoteŋgo, yendo Anutu koro topé piyimi ŋu meté takawaŋgope, ma kini? Anutuko o meté horé te yunoro yeŋo kama piyimiŋoro saŋgirí waka ta kama yunoyote. Ko o meté te yunoyote ŋuko khe witú yiriní yendo quhuríyemboro surumí tero quhurí ŋu rotowaŋgo. Asa yendo kape tero o meté te yunoyote ŋuro piyimiŋoteŋgo, peka?
Quko yeŋo muríye roŋgaruwowero quro piyimiŋoyoteŋgo, ko quhuríyemboro surumí tewero quro piyimiŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko naru kano Anutuko saŋgirí roneneŋowí mu te yunoweya. Hamó saŋgirí koro naru ŋunoko o soso okeyá ta tunomo rondaŋeweya. Enendo “uni soso yiyoro oteteyemboro kimo hamó yunoweya.” * Hariri Yambo 62:12; Iŋo-iŋo Mande 24:12 Uni kumimbo owé meté horé mu, ará, ko yoto-yoto meté rewero quro o meté naŋge unipare te yunoyoteŋgo. Anutuko uni ŋunde qu yoto-yoto suki-suki yunoweya. Quko kumimbo eneŋo owéye hokoro mande hamó huwóŋoro otete piyimi naŋge howeyoteŋgo. Asa Anutuko uni ŋu saŋgirí parámi yunoweya. Unipare soso o piyimi teyoteŋgo qundo, asa koretero Juda uni, tukú uni wini meyowo, “uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. topé piyimi rero kowe surumí naŋge rewaŋgo. 10 Quko unipare soso o meté teyoteŋgo qundo, asa koretero Juda uni, tukú uni wini meyowo, owé parámi ri Anutuko owéye hokoní newonde imemo yowaŋgo. 11 Dokoro Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote.
12 Qeni, uni kumimbo hutuŋo mande “hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. kama iŋoro o piyimi tero topé piyimi rewaŋgo. Quko Anutuko hutuŋo mandewore kama ronda yereweya. Ko uni kumimbo hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro quhurí tiqo, hutuŋo mandewore ronda yereweya. 13 Dokoro uni kato kusumboto hutuŋo mande kina iŋote quko Anutu koro toŋímo roneneŋowí kama tunoqete.§ “roneneŋowí tunoqete” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo. Kini, uni ka hutuŋo mande iŋo howeyote ŋuko roneneŋowí mu tunoqete. 14 Hamó, hutuŋo mande quroko ore mande enesó-enesó yote. Asa uni wini meyowombo hutuŋo mande ŋuro kape teyoteŋgo, quko ore mande ŋunde qu kina howeyoteŋgo tiníqo, hutuŋo mande naŋge howeyoteŋgo. 15 Ŋunde howi oteteyembo ŋande nore witú nereyote, asa Anutuko hutuŋo mande ŋuro murí newondeyemo nakayáŋaró. Otete sopowero quro iŋo-iŋoye muko ŋuro yesowoyote, ko iŋo-iŋoyembo eneŋo oteteye kumimboro saŋgirí teyote, ko kumimboro metéŋoyote. 16 Ŋu soso imemoŋgo tunomo tunoqeweya. Asa ŋu naruko ŋuno Anutuko o sóqewí soso uni quroko yote ŋu Kristo Yesuwore** “Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. rondaŋeweya. Ko miti mande yesowoyoteno ŋuko o tunoqeweya ŋuro yete.
Juda unindo hutuŋo mande iŋomukoteŋgo
17 Asa ye kumimbo, noreko Juda uni, yero hutuŋo mandeko†† “hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. ŋuno kaŋeyoteŋgo. Yendo Anutu koya womoro yeŋo owéye hokoyoteŋgo, 18 ko hutuŋo mande iŋoro Anutu koro iŋo-iŋoyó iŋoyi tondaŋiní o meté soso ŋuro qene iŋoyoteŋgo. 19 Ŋunde tero ye ŋande yeteŋgo, asa nore meté uni toŋeye pokawí ŋu khe meté mu witú yereyoteto, ko uni huririko yoteŋgo ŋu hiyó yunoyoteto, 20 ko uni iŋo-iŋoye moré kini ŋu iŋo-iŋo yunoyoteto, ko mande rondaqe simó ta-ta yunoyoteto. Nore meté ŋunde tewato, dokoro nore hutuŋo mande ŋu iŋoro iŋo-iŋo hamó soso towoyoteto. Ye ŋunde yeyoteŋgo, peka. 21 Date koro? Yendo iŋo-iŋo ka rondaqe unipare meyowo yunoyoteŋgo, quko yendo iŋo-iŋo ŋu kama reyoteŋgo, hamómbe? Ŋande yesowoyoteŋgo, momo ma tewero, quko ye kumimboko momo teyoteŋgo, hamómbe? 22 Ko ŋande yeyoteŋgo, se simbururu ma tewero, quko ye kumimboko se simbururu teyoteŋgo, hamómbe? Yendo anutu kota-kota quro hamó piyimiŋoyoteŋgo, quko ye kumimboko ya surumí moŋgo o qu momo teyoteŋgo, hamómbe? 23 Yendo hutuŋo mande ŋuro seré te inoyoteŋgo, quko mande ŋu wendaqeteŋgo quno ŋuno Anutu koro owí ri umbute. 24 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni wini meyowo-meyowombo yeŋo oteteye qenero Anutu koro owí yesaráŋoyoteŋgo.” ‡‡ Aisaia 52:5; Esekiel 36:22
25 Yendo hutuŋo mande howeyoteŋgo tiníqo, asa komo koweye toŋaŋgurí§§ “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye Abraham rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.) ŋuko o meté tero samaka yereyote. Quko hutuŋo mande wendaqeteŋgo tiníqo, koweye toŋaŋgurí ŋuko samaka yerewero mepémo kini. Koweye kama toŋaŋgurí ŋunde qembe teteŋgo. 26 Ŋunde ŋuroko ye date iŋoteŋgo? Uni koweye kama toŋaŋgurí quko hutuŋo mande okeyá ta howeyoteŋgo tiníqo, Anutuko uni ŋu yiyoro, uni koweye toŋaŋgurí ŋunde qembe, ye iŋote, hamómbe?
27 Yendo Anutu koro mande towoyoteŋgo ko koweye toŋaŋgurí, quko hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo. Imemoŋgo uni koweye kama toŋoro hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋuko ye ronda yerewaŋgo. 28 Dokoro uni kumi tunomo Juda koro muríye howeyoteŋgo ŋuko Juda uni horé kini. Ko uni kumi koweye saŋanímo toŋaŋgurí ŋuko Juda uni horé kini. 29 Kini, Juda uni horé kako newondímo naŋge Juda uni horé yorote. Ko koweye toŋowero murí hamó ŋuko ŋandiro, asa Yuqa Surumímbo newondeye toŋoteŋgo, mande sokome yote ŋuwore kini. Unipareto uni ŋunde qu seré kama te yunowaŋgo, peka, quko Anutuko seré te yunoweya.

*2:6: Hariri Yambo 62:12; Iŋo-iŋo Mande 24:12

2:9: uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.

2:12: hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.

§2:13: roneneŋowí tunoqete” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.

**2:16: Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

††2:17: hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.

‡‡2:24: Aisaia 52:5; Esekiel 36:22

§§2:25: “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye Abraham rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)